sopeľ -pľa m.
1. trocha hrub. nosný hlien: utierať s., s. mu tečie z nosa; ťahať sa ako s. pomaly sa hýbať;
pren. pejor. živ. mn. -i sopliak: s. nevychovaný!
2. hovor. mäsitý výrastok nad zobákom moriaka
● expr. čakať na niečo ako kura na s. netrpezlivo; pejor. ešte mu s. visí z nosa je mladý, nesúci;
soplík -a m. zdrob. zjemn. k 1
hlien 1. slizovitý výlučok organizmu • hovor. šliam: vykašliavať hlien, šliam • sliz (lepkavá tekutina ako produkt sliznice): rana potiahnutá slizom • pľuvanec (vypľutý hlien) • expr.: chrcheľ • chriak (vykašľaný hlien): vypľúvať chrchle, chriaky • trocha hrub. sopeľ (nosový hlien): utierať si sopeľ • hovor. žart.: svieca • sviečka (nosový hlien visiaci pod nosom): visí mu svieca, sviečka • lek. spútum • zried. výpľuvok (Šoltésová)
2. p. kal 1
sopeľ 1. p. hlien 1 2. p. uplakanec, sopliak 1
sopliak 1. pejor. nedospelý chlapec • pejor.: sopľoš • sopeľ • utrinos • usmrkanec • hrub.: zasran • ciciak
2. p. uplakanec
sopliť (sa) 1. vylučovať z nosa hlien • trocha hrub.: mať sopeľ • mať sople: dieťa soplí, má sople, sopeľ • smrkať (nosom poťahovať vylučovaný hlien) • siakať (vyfukovať z nosa hlien)
2. p. plakať, fňukať
uplakanec plačlivý chlapec, plačlivé dieťa • expr.: plačko • usmrkanec • usmrkanča • usoplenec • usoplenča • fňukáč • mraučiak • utrinos • smokľoš • hovor. expr.: ufňukanec • urevanec • pejor.: sopliak • sopľoš • sopeľ • pejor. bľačiak (Alexy)
sopeľ, -pľa, mn. č. -ple m.
1. obyč. expr. hlien v nose (vznikajúci vylučovaním zo sliznice): s. mu tečie, visí z nosa; utiera si sople (Heč.); Keby ho na stenu pľaštil, tam by sa oblepil ako sopeľ. (J. Kráľ) Ťahal sa ku dverám ako sopeľ (Heč.) pomaly, neochotne šiel; niečo je ako s. o niečom lepkavom, slizkom; pren. Kto ti tam bude sople utierať? (Min.) si ešte príliš mladý, neskúsený; pren. pejor. Bieda z neho urobila sopeľ. Bojí sa všetkého (Jaš.) slabocha, človeka, bez charakteru.
● hovor. pejor. ešte mu s. visí (pod nosom), ešte mu s. neuschol je ešte príliš mladý, nedorastený na niečo; Jankovi sopeľ utierali, keď on už chodil s červenou zástavou (Krno) Janko bol ešte dieťa; pozerá ako kurča (sliepka) na s. s hlúpym údivom;
2. hovor. pejor. (mn. č. -pli) mladý, nedorastený človek, sopliak; nadávka: A takto na peniažky nemáš zálusk? Povedz, ty sopeľ? (Karv.)
3. hovor. podlhovastý visiaci mäsitý výrastok nad zobákom moriaka;
soplík, -a m. zdrob. expr. zjemn. k 1
(jeden) sopeľ; (bez) sopľa; (k) sopľu; (vidím) sopeľ; (hej) sopeľ!; (o) sopli; (so) sopľom;
(štyri) sople; (bez) sopľov; (k) sopľom; (vidím) sople; (hej) sople!; (o) sopľoch; (so) sopľami;
sopeľ m hlien vznikajúci pri zápale nosnej sliznice: zkrze dyerki w nose, gako skrze zachod, sopel dolu tečie kob 1666; abys prwe skrze dobre prostredky patienta očistil od wsseligakoweg nečistoty, gakožto sslamu, hustych a nečistych slin a soplow tehowitych och 17. st; pituitas: slina, nátcha, sopel ks 1763; gim (ovciam) hlawa napuchne a z nosa sopel teče vov 1779