sojka -y -jok ž. hôrny vták sivočervenkastej farby s modročiernym mriežkovaním na krídlach, zool. Garrulus;
sojčí príd.: s-ie pierko
sojka -ky sojok ž.
sojka, -y, -jok ž. lesný vták vyznačujúci sa nepokojným poletovaním a prenikavým krikom; zool. s. obyčajná (Garrulus glandarius);
sojčí, -ia, -ie príd.: s-ie pierko
sojka ž hôrny vták sivo-červenkastej farby s modro-čiernym mriežkovaním na krídlach, zool s. obyčajná Garrulus glandiarus: auis garrula: sogka (DQ 1629); mezj gjnssijmj negobzwlasstnessj (:vtaci:) sau: hrywnak (:siwy holub:), détel, soyka, wrana (OP 1685); graculus: sogka (PD 18. st); x. pren mlúvíte, čeho smisel ňevíte, že jsťe jako sojki, které též ňejaké ňekdi slová brbrú (BR 1785) P. atpn Soykoweg za piwo d 3 (ŽILINA 1560); Georgius Zoika (GAJARY 1592 U1); za richtarstwy Jana Soyka (P. ĽUPČA 16. st); sojčí príd: graculinus: sogčj (PD 18. st); sojča [-e] s dem mláďa sojky: graculli pullus: sogče (PD 18. st)