sobáš -a m. úr. uzavretie manželstva; obrad pri tom: cirkevný, občiansky s.; ísť na s.
□ mať s. ženiť sa, vydávať sa;
sobášny príd.: s. obrad, s-a sieň; s. list doklad o sobáši;
sobášnosť -i ž. počet uzavretých manželstiev: pokles s-i
brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sa • zberať sa • odchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoro • odoberať sa • odberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánok • ísť (preč) • expr.: pakovať sa • pratať sa • sypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už
p. aj ísť 1
2. začínať nejakú činnosť • dávať sa • priberať sa • púšťať sa • chystať sa • pripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestu • zberať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa • vyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vode • hovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtuje • chytať sa • hovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty
3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvo • mať sobáš • uzatvárať/uzavierať sobáš • sobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltár • kniž. vstupovať do stavu manželského
sobášiť sa podstupovať svadobný obrad • mať sobáš • uzavierať manželstvo: sobášili sa, mali sobáš, uzavierali manželstvo v Dóme sv. Martina • svadbiť sa • mať svadbu (podstupovať svadobný obrad a mať svadobnú hostinu)
p. aj ženiť sa, porov. vydať sa 1
sobáš p. svadba
svadba súhrn obradov a úkonov pri vstupe do manželského stavu; svadobná hostina: svadba v kostole, na radnici; pozvať priateľov na svadbu • sobáš • uzavretie manželstva (úradný al. cirkevný akt manželskej zmluvy) • vydaj (vstup dievčaťa, ženy do manželstva): ponáhľať sa s vydajom • ženba (vstup muža do manželstva) • veselie (svadobná hostina): byť pozvaný na veselie
vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincom • kniž. vstúpiť do stavu manželského • vziať si • zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiaka • hovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šla • mať sobáš • zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v lete • fraz.: dostať sa/ísť pod čepiec • ísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom
2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľava • dať sa • odísť • odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávou • vypraviť sa • vybrať sa • vystrojiť sa • vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túru • expr. vytrepať sa • hovor.: tajsť • taísť: nazbierali húb a tašli domov • pobrať sa • vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou doprava • expr.: schytiť sa • vychytiť sa
3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť sa • minúť • utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniaze • stroviť • potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potroví • premrhať • zmárniť • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať • roztatáriť • rozfrnadiť • rozfrnádliť (nehospodárne minúť)
p. aj premárniť
zosobášiť sa cirkevne al. úradne sa spojiť do manželského zväzku • uzavrieť manželstvo • hovor. osobášiť sa: zosobášili sa, uzavreli manželstvo v Dóme sv. Alžbety; osobášili sa iba tak narýchlo • vziať sa • zobrať sa: snúbenci sa vzali, zobrali na fašiangy • hovor. pobrať sa: chcú sa pobrať na jar • mať sobáš • mať svadbu • nár. dosvadbiť sa (Dobšinský) • zastar. oddať sa
p. aj oženiť sa, vydať sa
ženiť sa (o mužovi) cirkevne al. úradne potvrdzovať manželské spolužitie s niekým • uzavierať/uzatvárať manželstvo: ženil sa po tridsiatke; dnes druhý raz uzatvára manželstvo • brať si (niekoho za ženu): Koho si berie, s kým sa žení? • mať svadbu • svadbiť sa (podstupovať svadobný obrad a mať svadobnú hostinu; aj o žene): má svadbu, svadbí sa už budúci týždeň • mať sobáš • sobášiť sa (aj o žene; týka sa konkrétneho svadobného obradu): keď som sa ženil, keď som mal sobáš, keď som sa sobášil, pršalo • fraz. ísť pred oltár (aj o žene): to si rozmyslí, s kým pôjde pred oltár • hovor. žart. vrabčiť sa
sobáš, -a m. obrad uzavretia manželstva, svadobný obrad: cirkevný, civilný, občiansky s.; ísť na s.; vystrojiť s.;
sobášny príd.: s-e šaty, s. list; s-a obrúčka (Zúb.) snubný prsteň
(jeden) sobáš; (bez) sobáša; (k) sobášu; (vidím) sobáš; (hej) sobáš!; (o) sobáši; (so) sobášom;
(tri) sobáše; (bez) sobášov; (k) sobášom; (vidím) sobáše; (hej) sobáše!; (o) sobášoch; (so) sobášmi;
sobáš m, sobášenie [-í] s uzavretie manželstva spojené s istým cirkevným obradom: y prissli (budúci manželia) tatam k nam, aby o sobass dorownalj s nami r. brezovo 1596 e; Bože, uslyš tento múj hlas nyní žalostivý, aby dostal, sobe získal tú najmilenší, peknú Katuši ku sobáši asl 1603–04 priviedol pred oltár; ponewácz porod tento stal se po sobassy w sedmem mesiczy a ga sem ho (M. Svica) mnel w tem podezreny láb 1691; (Matej) manželku swogu hnedky po sobassu newerne zanechal pukanec 1788; abi sobášu nebilo bez trogég ohláški; ag k bezsláwnému sobášeňú w čas ten dowoleňj potrebné gest we wlasťi našeg bn 1796 o potem kdiby se bezpolny (!) sobass pritreffil; prwe nežly by snadkem potwrdzeny, swatym sobassem spogeny byly a do stawu swatomanželskeho stupyly turany 1675 cirkevným zväzkom; tohoto Janka dczeru bez wedomosty geho niekteremu mladenczy z Batowycz silow oddaly a sobass tež bez swedomy otcze w opilstwi uczinily b. štiavnica 1612 zosobášili ich; (Ondrej a Anna) poctiwim poradkem a sobassem do stawu manzelskeho wkročili tisovec 1639 riadne sa vzali; na s. ísť, k s-u ísť, pristúpiť, mať s. uzavrieť/uzavierať manželstvo, (zo)sobášiť sa: stara Bohuss Martinowa, ked som sa ženil a mal som na sobass giti, nasilu my zamku na nohawyce chcela zanknut krupina 1716; mladoženik a mlada newesta magu se wedle narizeny cirkwy sw. katolickeg spowidati, welebnu swatost primaty, a tak potom k sobassu do chramu Pane čistym srdcem pristupity kláštor p. z. 1724; žid ale mne toho piwa neustanowil na tu nedelu, na kteru sem ga mal mat sobass bziny 18. st; kdiž gide mladenec k sobassu, dag mu kusstek ocele nepotrebowaneg hk 18. st; -ny príd 1. súvisiaci so sobášom: manželia prwný po sobassnem weselý rok (rodičov ctili) pep 1769 2. určený na sobáš: za te penize mal bol (môj nebožtík pán) sprawity sobassno rucho Balay Anne (zvolen) 1610 3. zosobášený, oddaný: ga tento mug statek wo Sswabu, totyz duom, mlyn, zahrady, luky, zeme a wsseczko gyne na dwore nechal mogeg manzelky sobassneg Vrethy a potom mogymu synu d. ves 1568 kl