soľ [soľ, suľ, súl] ž
1. minerálna látka používaná na ochutenie pokrmov, na konzervovanie mäsa ap.: kdy sol pansku priwezly, panskym wozarom (sa dalo) na chleb d 4 (ŽILINA 1586); čo ti jesť dali, Anička moja? Tri rybky bez soli (RL 16. st); kaupeno gest w Senicy na yarmarku 2 bečky soly hrube (SKALICA 1632 E); (poddaní) sol, harinky, brindzu powinnj su ze zamku brat a spenežit (K. N. MESTO 1690 E); že ale try balvany soly mosel na czenty rozrubat a chudobje rozdat (JASENICA 1704); nagskoreg se tam uderiss, kde ťe nečo boli, gako by ťi kdo nasipal na bolačku soli (GV 1755)
L. pri wsseckeg tweg oběti prilož soly rozssaffnosti, abys ani na prawicu skrzewa prjlissnu prácu neb zemdlenj, ani na lewicu skrzewa prjlissnu wlažnost od sylnice newykročil (MPS 1777) o prezieravosti, predvídavosti; mola trusatilis: súl mlinny (KS 1763) mletá; kamenná, kryštálna, kružcová, zrnová s. prírodná soľ: widani soli na deputatj kamenneg drobneg (DUBNICA n. V. 1731); sal gemmae: krystalnj sůl (TT 1745); sal gemmae: zrnowá sůl (KS 1763); když druhy ocet wiwre, naleg potreťi a wsip solj kružcoweg trochu (TCh 18. st); kuchynská, obecná s. používaná v stravovaní: osol kuchynsku soly (HT 1760); wezmi soli obecneg, worwaynsstanu, sanitry, peny od skla (RG 18. st)
F. nema, do čeho by za babku soli mohl uwazati (SiN 1678) o chudobnom človekovi; sol w očech, trn w noze, kamen w hrdle (SiN 1678) o častých nepríjemnostiach; bez penezy do trhu, bez soli do domu (SiN 1678) o rozhodovaní v nedostatku; reč wasse wždicky budiž prigemna, ozdobena solj (Le 1730) vtipná; wy ste súl zemi. Gestliže súl se pomine, cym sa solit bude? (KB 1757) potrební, užitoční
2. chem zlúčenina kyseliny a zásady: chceš-li rtuť stvrditi v celý kus, urob sol z uriny (SA 17. st E)
L. farm wainstanoweg solj, co se na konec welikeho nože wezme (RT 17. st) kyseliny vínnej, vínneho kameňa; kyslého vínanu draselného; prideg k tomu 2 tb. anebože y try nasseg djwneg soli aneb salis mirabilis (OCh 17. st) síranu sodného, Glauberovej soli; soli pak armeniatske spiritus magj pod nosem držeti (HT 1760) síranu amónnomeďnatého; wezmi centariowe soly výťažku zo zemežlče menšej; cardusowe soly každeho pul qvintlika výťažku z benedikta lekárskeho (HT 1760); olus cordum: baby súl (KS 1763) výťažok z rastliny skočec väčší; skočcový olej; wssecká ostrá a pálčiwá lékařstwj, pálenné kwapky, essencye, létawá sůl (TiS 1788) uhličitan amónny; anglická, horká s. chlorid ortutnatý: sal amarum purgans: horka sůl (TT 1745); dey mu woněti pálenné a neypronikawěgssj wěcy, karmelitskau wodku, uherskau wodku, anglickú sůl (TiS 1788); filozofická, mudrcká s. kyselina boritá: nebo ta philosofficka sul aneb laton musy swu wlastnu wlchkosti, swu wlastnu mercurialsku wodu čissten a obmity bitj (OCh 17. st); wezmi vitriolum, spal ge na čerweno, potom po druhe pal, zaleweg, až bude bjlo, a to bude sol mudrska (TCh 18. st); krámska, lúhová, nitrová, sanitrárska s. hydroxid draselný al. sodný, liadok: potom w nasledugjcy den wezmi o geden quintlík z toho popela wjc a tak rozmnožug ten lot luhoweg soly za tri, čtyry, pět dni (ŠkD 1775); warenky aneb soli sanitrarske prodawanj wssem sanitrarom (je) prisne zakazane (PONIKY 1785); za tím pod časem dňúv seďemďesát ťelo posípali solú nitrovú, dokúd všecko maso zňivečíc, neňechala kožu jeďiňe a kosťi (BR 1785); kdy (človeka) po purgacy žrena lapi, z citronoweho semgačka a kramskeg soli (:ginač liatku:) gak mnoho gedneho tak druheho, a zmissag do madu (LR7 18. st); palinková, pelunková, pelinková s. výťažok z rastliny palina pravá Artemisia absinthium: wezmy toho (lekárstva) geden scrupul, zmisseg to in cardui benedicti aqua a maličko paljnkoweg soli, užjweg to k potenj in febribus (OCh 17. st); sal absynthii: pelunkowá sůl (TT 1745); wezmy centariowe soly, pelinkowe soly, cardusowe soly každe pul quintljka (HT 1760); -ný, -ový príd k 1: ze se tobie stane yako Lotowey zenie, kteraz promienena gest w stlup solny (ŽK 1473); od šoltysov za vinne a solne fury fl 2. (ORAVA 1625 U2); od tohoto času odpússťame gym y ssachti solné y koruni, které nám byli nosywali (KB 1757); gestly (studne) už su wikopane a magu wodu z čerwemy nečistu a zelenu, nech se solny kamen do nich whody (Kur 1729) kus soli;
x. pren dicens: kurwo zelena a solna (TURIEC 1578 expr) v nadávke o neporiadnej žene
L. s tohoto pak soloweho duchotku panom dwe stranky, mitnikowi pak tretia častka prislucha (RADVAŇ 1702 adm) príjem podnikania so soľou; wssecky prwotini swátničné, které obetugú synowé yzrahélsky Pánu, tebe (Áronovi) sem dal y synom a dcérám twym práwem wečnym. Smlúwa solná gest wečná pred Pánem, tebe y synem twym (KB 1757 bibl) o zmluve potvrdenej požitím soli; zatjm ale (býka) ku krawám okolo Zwestowanj Panny Marie neb solnj mesjce března neb w máji aneb w čerwenci pussteti (PL 1787) v ktorých sa môžu páriť; k 2: mohau se (chrasty) potjrat mandlowjm olegem a solnjm olegem z winneho kamene spolu smjssenym čistou kyselinou soľnou; wezmi solneho spiritusu 1 qvintlik zriedenej kyseliny soľnej (HT 1760); subst s. m obchodník so soľou: počet pany curatorowe y predepsany solny w času priležitem oddawat budu powinny (JELŠAVA 1749)