Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

s2 ([z] pred znelými a zvučnými spoluhláskami a samohláskami okrem spojení s ním, s ňou, s nimi, s nami, s vami), so ([zo] okrem spojenia so mnou) predl. s I vyj.

1. spojenosť, zlučovanie (vzťahy rovnoznačné s priraďovaním), styk s niekým, vzájomnú činnosť, vzájomnosť, op. bez: rodičia s deťmi, brat so sestrou, ísť s priateľom, ľudia s ľuďmi, hory s horami

2. pripájanie veci, kt. tvorí obsah, súčasť ap. niečoho, op. bez: obálka s peniazmi, rezance s makom, skriňa so šatami

3. vlastnosť, stav, kvalitu ap. niekoho, niečoho, op. bez: dievča s ľanovými vlasmi, s pekným menom; chodiť s holou hlavou, odísť s ťažkým srdcom; žena s titulom, látka s farebným vzorom

4. spôsob deja, op. bez: piť a jesť s chuťou, sledovať so záľubou, vítať s otvoreným náručím, pracovať s úspechom, splácať aj s úrokmi

5. súčasnosť s iným dejom, javom ap., zároveň s: budiť sa s lastovičkami, chodiť spať so sliepkami, rásť s bratom na dedine

6. podmienku (blízku časovému význ.), op. bez: s množstvom rastie chuť, cítiť sa s rodičmi dobre, so suchým i mokré zhorí

7. účel (pri slovesách pohybu): ísť so zubami k lekárovi, obrátiť sa s prosbou na vedúceho, prísť s rozkazom

8. zried. príčinu: ležať s chrípkou

9. zreteľ: byť dobre so zdravím, je to s ním zlé

10. väzbu pri slovesách a menách: pobiť sa s kamarátom, namáhať sa s robotou, stačiť s dychom, hospodáriť s devízami, výmena kníh s odborníkom

s prepáčením (vsuvka s ospravedlnením obyč. pred vyslovením nenáležitého slova)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
s, so predl. s I
zreteľ ‑a m.; so zreteľom na predl. s A; zreteľový

s, so predl. s I

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-o/19676156±19853 33.55: prepozície vokal. 1054764 vo/453016 so/296679 zo/287982 odo/8880 predo/4709 nado/1602 bezo/1195 podo/401 cezo/289 spredo/8 (1/3)

-so/314676±239: prepozície vokal. 296679 so/296679

-so/314676±239 2.59: adverbiá 1. st. 1196→1185
+6
−7
veľkoryso/758 naboso/229 belaso/79 boso/25 úzkoprso/24 furioso/17 kuso/14→13
+1
−0
amoroso/8 (8/32)

-so/314676±239 38.15: substantíva m. živ. N sg. 1098→1116
+15
−11
Tiso/733 Picasso/355 Eso/0→10
+14
−8
(4/18)

-so/314676±239: substantíva (neúplné) m. živ. V sg. 86 kokso/86

-so/314676±239: substantíva (neúplné) s. N+A sg. 61→58
+5
−8
peso/61→58
+5
−8

-šo/4519±6: adverbiá 1. st. 2354 pešo/2354

-šo/4519±6 34.05: substantíva m. živ. N sg. 2165±6 Mišo/1092 Rišo/685 šašo/353 Jašo/0→20
+2
−4
jašo/35→15
+4
−2

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

celkom 1. vyjadruje okolnosť krajnej miery, úplnosti niečoho (deja, stavu, vlastnosti a pod.) • úplneplne: celkom, úplne sa zotmelo; plne sa sústredili na prácunaplnosplnakniž. zúplna: naplno, splna rozkvitnutá ruža; zúplna popretŕhať rodinné zväzkyhovor.: dočistanačistonadobro: svojím správaním ho dočista pripraví o rozum; vlasy má už načisto šedivéhovor.: naskrznaskrzeexpr. skrz-naskrz: kým prišiel domov, naskrz(e), skrz-naskrz premokolkompletnehovor. komplet: ešte to nie je kompletne, komplet hotovéhovor. zgruntu: zgruntu prerobený domzried. nacelkom (Bodenek)zastar.: celecelkycelkovitefraz.: na celej čiareso všetkým činomnespis.: zbrusu • docela: cele vážne poviem (Matuška); darí sa mu celky, celkovite dobredokonalehovor.: absolútnetotálneexpr. stopercentne (so zdôraznenou okolnosťou krajnej miery): je dokonale šťastný; vrátil sa absolútne, totálne vyčerpaný; je už stopercentne zdravýdiametrálne (celkom opačne): diametrálne sa odlišujúhovor. navlasnachlp, pís. i na chlp (zo všetkých stránok): sú si navlas podobní; spravil to nachlp rovnakonaširokodoširokadokorán (pri otváraní a pod.): celkom, dokorán roztvoriť okno; naširoko, doširoka otvoriť dveresubšt.: cakompak • cakomprásk • cakumpak • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl

2. p. vôbec 1


na 1. (koho, čo) vyjadruje smerovanie vôbec al. zasahovanie predmetu (osoby) z ktorejkoľvek strany (op. z, zo) • smerom na (koho, čo)smerom do (koho, čoho)smerom kku (komu, čomu): odišli na sever, smerom na sever; odleteli smerom do Bratislavy; rozbehol sa smerom k bráneo (koho, čo; vyjadruje miesto dotyku): pritlačil sa o stenu, na stenu

2. (čo) vyjadruje cieľ, účel: šaty na slávnostnú príležitosť, pripraviť sa na štartpo (čo): išiel po vodu, na voduod (čoho; pred názvami chorôb, neželateľných stavov): prášok od bolenia hlavyproti (čomu): liek proti chrípkepri (čom): potrebujem to pri skúške, na skúšku

3. (čo) vyjadruje mieru obyč. vo forme účinku • do (čoho): uvariť na mäkko, do mäkka

4. (čo) vyjadruje časové okolnosti • cez (čo)počas (čoho): stretnú sa na Vianoce, cez Vianoce; na budúci týždeň, počas budúceho týždňa pôjdu na výletv (čom): v budúcom roku, na budúci rok sa situácia zlepší

5. (čo) vyjadruje príčinu • s, so (čím): ležať na zápal pľúc, so zápalom pľúcz, zo (čoho): prišiel iba z príkazu, na príkaz

6. (čom) vyjadruje miesto na povrchu al. prostredie • navrchu (čoho): na kopci, navrchu kopca postavili rozhľadňupo (čom): po bokoch, na bokoch viseli farebné strapce

7. (čom) vyjadruje nástroj, prostriedok • o (čo): porezal sa na skle, o sklo


pri (kom, čom) 1. vyjadruje miesto blízko niekoho, niečoho • popri: pri plote, popri plote vedie chodníkvedľapovedľapozdĺž (koho, čoho): vedľa, povedľa, pozdĺž cesty rástli topoleblízkov blízkostihovor. blízozried. nablízku (koho, čoho): zastal blízko, blízo nás; nestoj v blízkosti, nablízku obloka

2. vyjadruje prítomnosť u niekoho, spoločenstvo al. spätosť • sso (kým)u (koho, čoho): býval pri rodičoch, s rodičmi; celý čas žil pri nás, u nás

3. vyjadruje účel, cieľ • na (koho, čo): potrebovať pri výpočte, na výpočetokolohovor. kolopoet. kol (koho, čoho): pomáhal už iba okolo, kolo domu

4. vyjadruje časový úsek • počasv priebehu (čoho)cez (koho, čo): pri poslednom stretnutí, počas posledného stretnutia sa zdôveril so svojimi starosťami; v priebehu vysielania, cez vysielanie nemožno vojsť do štúdiav procese (čoho): v procese realizácie, pri realizácii prvej etapy výstavby sa menil projekt

5. vyjadruje spôsob, mieru • v (čom): rozísť sa pri pokoji, v pokoji

6. vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): pri všetkej starostlivosti, napriek všetkej starostlivosti mu už nepomohlikniž.: navzdornavzdory (čomu): ušiel i navzdor ostražitosti vychovávateľovkniž. zastar. vzdor

7. vyjadruje sprievodné okolnosti, podmienku • za (čoho): motor dobre štartuje aj pri nízkych teplotách, za nízkych teplôtv (čom): darí sa mu aj v extrémnych podmienkach


so p. s


so zreteľom na p. v 3


s, so 1. (kým, čím) vyjadruje súčasnosť s iným dejom, javom a pod.; vyjadruje spoluúčasť, spoločenstvo • zároveň sspoločne sspolu svedno s (kým, čím): domov prišiel s otcom, zároveň s otcom, spoločne s otcom; chodieva spať so sliepkami, spolu so sliepkamipri (kom; vyjadruje prítomnosť u niekoho): bývali s rodičmi, pri rodičoch

2. (čím) vyjadruje prostriedok, nástroj • o (čom): chodiť s palicou, o palici

3. (čím) vyjadruje veľkosť, množstvo, rozsah • zastar. o (čom): motor s obsahom, o obsahu tisícpäťsto kubických centimetrov


ulievať sa hovor. expr. vyhýbať sa povinnostiam, práci • subšt. flákať sa: teší sa, keď sa môže v robote ulievať, flákaťpostávaťobstávať (namiesto práce al. počas nej venovať sa zábave, rozptýleniu): chlapi už od desiatej postávajú, obstávajú, debatujúzaháľaťleňošiťexpr. hlivieť (byť nečinný): celý deň zaháľa, leňoší, hliviefraz.: ruky si plekaťpostávať so založenými rukami


umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

so p. s


s, so [pred znelými spoluhláskami a pred samohláskami vysl. z, v tvaroch s ním, s ňou, s nimi, s nami, s vami vysl. s;

v slabičnej podobe vysl. zo, v spojení so mnou vysl. so] predl. so 7. p. vyjadruje

1. spojenosť, zlúčenosť, spolčenie, združenie, pripojenie (= spolu): Ilčík s Chovancom spali vedľa seba. (Urb.) Starý so starou sú celí uveličení. (Fig.) Rodičia s deťmi idú na prechádzku; bývať so susedmi; cestovať s priateľom; vziať niekoho so sebou; hrať sa s niekým; Ženy plakali s ňou. (Jégé) Je s ním šťastná. (Zúb.); nežije s mužom, so ženou nežije v manželstve; korene, ktorými sú spätí s pôdou (Laz.); som s vami, ísť s masami; ísť s duchom času; držať krok s módou; Nebola s nimi ani politická, ani správna organizácia (Vaj.) nepodporovala ich. S kováčmi a ševcami ďaleko neprídete (Vaj.) ak iba oni budú vašimi prívržencami;

2. styk s niekým, vzájomnú činnosť, jeden s druhým, navzájom: zísť sa, stretnúť sa, uvidieť sa s niekým; zastaviť sa, postávať, klebetiť s niekým, rozprávať sa, hovoriť s niekým, písať si s niekým; Hory s horami a ľudia s ľuďmi (sa schádzajú) (prísl.) ľudia sú si blízki; dohovoriť sa, dohodnúť sa s niekým; radiť sa s niekým; bojovať, zápasiť s niekým; dobre, zle vychádzať, hádať sa s niekým; súdiť sa s niekým; hnevať sa, biť sa s niekým; rozdeliť sa s niekým o niečo; chodiť s dievčaťom, s chlapcom mať známosť; oženiť sa s niekým; tešiť sa spolu s niekým; rozdeliť sa s niekým o niečo; mať niečo s niekým (napr. styky, nepríjemnosti); obchodovať s niekým; mýliť si niekoho s niekým; rozísť sa, rozlúčiť sa s niekým;

3. obsah al. prílohu: hrniec s vodou, skriňa so šatami, s knihami; Pod ním bola pivnica so sudmi. (Kuk.); mešec s tabakom (Tim.); Prichodili obálky s úradnými tlačivami. (Urb.); mäso so zemiakmi; chlieb s maslom, s medom; tabuľka s nápisom (Min.); kniha s ilustráciami; Erb s divým kancom. (Vaj.)

4. vlastnosť, stav, kvalitu niekoho al. niečoho; výzor, výraz (v nezhodnom prívlastku al. doplnku a mennom prísudku): dievča s ľanovými vlasmi; dieťa s modrými očami, s dlhými nohami; Domec s drevenými okenicami. (Kuk.); klobúk so stuhou; šaty s krátkymi, s dlhými rukávmi, s čipkami, s volánmi, košeľa s rozhaleným golierom; kabát s kožušinovým golierom; nevesta s venom; Človek s jeho menom mohol by mať nároky (Vaj.) taký významný, slávny; chodiť s holou hlavou, s klobúkom na hlave, s palicou v ruke; Sedí s vystretým chrbtom. (Chrob.) Kráča s batohom pod pazuchou. (Kuk.); rozpráva s fajkou, s cigaretou v ústach; S nevinnou tvárou pobral sa do krčmy. (Taj.) S boľavým srdcom odišiel. (Taj.) S ťažkým srdcom poberal sa do vojny (Dobš.) nerád. S purpurom na líci sa odvrátila (Vaj.) zapýrená. Pili s očami privretými. (Urb.) Vyviazli so zdravou kozou. (Zúb.)

5. spôsob, ako sa niečo deje, okolnosti deja, sprievodné javy činnosti: robiť niečo s chuťou, s radosťou, s ochotou, s láskou, s nechuťou, s odporom; odísť s plačom, s hanbou, odišiel s dlhým nosom zahanbený; skončil so slovami posmechu; vyjadrovať sa o niekom s úctou; urobiť niečo s dobrým úmyslom; konať s vedomím zodpovednosti; jesť, piť s mierou; Pozrie s výčitkou na svokru. (Stod.) S nevoľou odtíska karty. (Al.) S hrôzou si uvedomuje. (Laz.) Počúval s otvorenými ústami. (Zúb.) Vítali ju s otvoreným náručím (Vaj.) srdečne. Prišiel s prázdnymi rukami (Zgur.) bez darčekov. Šli s dôverou k nemu. (Taj.) Povedal so smiechom. (Kuk.) Roztvára s hurtom okenice. (Laz.) Čo videl, odohralo sa s takou náhlosťou ... (Vaj.) veľmi rýchle. Len s biedou mohli nás od veršíkov odučiť (Taj.) ťažko. S úľubou dlela pohľadom na retiazke. (Kuk.) S potešením počúvali. (Taj.) S vypätím vôle prešli chodník. do školy. (Laz.) Nejde všetko s kostolným poriadkom (Vaj.) spravodlivo, poctivo; chodiť s fľaškou po mlieko, s krčahom na vodu, s taškou na nákupy; chodiť s betlehemom, s fotografickým aparátom, s puškou; sedí s knihou; urobiť niečo s pomocou niekoho; kúpiť, predať so ziskom, pracovať s úspechom; študovať s vyznamenaním; dívať sa s otvorenými očami; Rozprával s ochotou. (Urb.) Povie pomaly, s dôrazom. (Vaj.); spievať s citom; Nedá sa s istotou tvrdiť. (Taj.) Môžu ju s čistým svedomím ohovárať. (Zgur.)

s dovolením zdvorilostný výraz, keď žiadame niekoho o niečo, dovoľte; s prepáčením výraz, ktorým žiadame o prepáčenie; s odpustením výraz ospravedlňovania: I tak máte, s odpustením, žltú farbu. (Hruš.)

6. čas, súčasnosť s iným dejom: chodiť spať so sliepkami; vstávať so slnkom; S východom slnka pohnal ovce na pašu. (Ondr.) Ráno sa prebudil s lastovičkami. (Vaj.) S tým zadul vietor po jazere a drak zmizol (Dobš.) vtedy, v tom okamihu; rástol, vyrástol s ním; „Máš sa na čo tešiť!“ A s tým odišla (Žáry) to povediac. Prišiel vietor a s ním začal padať sneh. (Urb.)

7. podmienku: So suchým i mokré zhorí.

8. účel: ísť k lekárovi s dieťaťom, so zubami; ísť s niečím do opravy; obrátiť sa na niekoho s prosbou, so žiadosťou, s otázkou; prísť s dobrou novinou; prišiel s kyticou;

9. príčinu: ležať s nohou; S varením sa veľa zmešká. (Taj.); natrápiť sa s niekým, s niečím;

10. zreteľ, ohľad na niekoho al. niečo: Čo je s tvojou prácou? S každým pekne, s neveľa dôverne. (prísl.); s niekým, s niečím je veľa práce, starostí; poradiť si s niečím; Čo sa so mnou deje? — Čo je s tebou? — Čo sa s tým stalo? — Dajte nám s tým pokoj! — je s ním zle, koniec, amen; s niekým, s niečím nie je niečo v poriadku; Nebol som si s ňou na čistom. (Zúb.); mysli to s nami dobre; mať s niekým plány, zámery;

11. pridávanie, pripočítavanie: splácať niečo aj s úrokmi; Jedno s druhým pričapli mu rok. (Laz.)

12. predmet činnosti, čoho sa týka dej:

a. zásahový: hospodáriť, gazdovať, šetriť s niečím; disponovať niečím; poradiť si s niekým, s niečím; dať si s niečím rady, zachádzať s niekým, s niečím dobre, zle; lámať si s niečím hlavu; trápiť sa s niečím; hovor. seknúť, praštiť so všetkým znechutený prestať sa s niečím zapodievať; S Horovičom odrazu zakrútil sa svet. (Urb.); hodilo to s ním o zem; čľup s tým do vody, šup s tým do vreca;

b. obsahový: chváliť sa, chvastať sa, tajiť sa s niečím;

c. vzťahový: Kde sa mne rovnať s Andrejom! (Vaj.); začať, končiť so stavbou; Neodkladali so sobášom. (Jégé) Prestaň s takými rečami. (Laz.) Len von s tým! (Vaj.) Začali sa radiť, čo s peniazmi urobiť. (Urb.); počkať s úsudkom; počkať na niekoho s večerou; ponáhľať sa s prácou; deliť sa s niečím; obchodovať (obchod) s obuvou, s látkami; držať, sympatizovať s niekým; prísť, vytasiť sa s niečím; Čo si mám počať s raneným? (Vaj.); musí s pravdou (s farbou) von; Dolu s pánmi! (Smrč.) Bodaj aj s takým družstvom. (Laz.) Pod borovicu s ním! (Vaj.) Snívalo sa jej s hadmi (Tim.) o hadoch. Už sú tu s mliekom. (Zúb.) Je bezradný s celou svojou učenosťou. (Urb.)

sladký príd
1. majúci chuť ako cukor, med: Vaše Mylosty pyšete, abych gya gym slatkyho vina dal (H. BEŇADIK 1575 E); yazyk z podnebijm ustnjm kosstuge ssmaky, co sladke aneb horke, trpke aneb prijkre, ostre aneb kwasne gest (OP 1685); co ale gest sladssiho nad med (MS 1749)
L. o sladke kraste anebo žiwem ohni (HT 1760) o mokvavej vyrážke na hlave;
x. bot celtis: sladké drewo (KS 1763) rastlina z rodu brestovec Celtis; polipodium: andelsky sladky koren (LD 18. st) sladič obyčajný Polypodium vulgare; glycyrrhiza: sladky koreň ks 1763; glycyrrhiza: sladké drewo (KrN 1795) sladovka hladkoplodá Glycyrrhiza glabra
2. neskysnutý, nekvasený, (o vode) neslaný: morne hlyzy, ffyky s kačyčim sadlem a korenym wlaskeho slezu stlucy, to w sladke smotane posmažity (HL 17. st); na sladku kapustu d 6 (KRUPINA 1706); žadna studnice slane y sladke wody newidawa (Le 1730); smetana, cmar, mleko sladke i sedle v sudoch (MVV 1779-85)
3. príjemný, milý: ach, moge mile, sladke usta, ktere ke mne libežne mluwili (TEPLICA 1676 E); manželowe aby negen dobre a sladke, ale y zle a trpke wecy trpeliwe snassely (COB 17. st); sopor dulcis: sladky sen (KS 1763); Pane, kdybys my tak sladkym spiwal hlasem (BlR 18. st); syn, dokud pri otcu zustawal, gak dobre dni mal, gak sladke wecy zažiwal (MiK 18. st)
F. nič ňeňi tak sladke, žeby ňemalo trpkosti (GV 1755) niet vecí bez ťažkostí; sladký počátek, horký konec (BE 1794) ľahký začiatok, ťažký koniec; pod sladkými slowi meč gest pronikawj (Se 18. st) pekné reči nievždy úprimné
4. úlisný, neúprimný: skrze sladke reči a požehnawanj s fnukanj a w laznech cinene soplenj newinnost srdca zwodite (DuH 1723); žena cuza gako sirena aneb ta panna morska swogim spewem podwodnym, slowmi sladkima a ulissnima podwaza (MS 1758); wistrjhegž se sladkjch tech rečj, kterjmjž te mamiti bude (PT 1796)
P. atpn Lawrincze Slatkeho (RÁZTOČNO 1551); na s-o prísl výraz: mohau se myssj leyna w mleku sladkem wariti, s cukrom na sladko sprawiti (HT 1760); -o, sladce prísl k 2: ljbežná wune tak nas obkljčila, ze sme wssecy sladce usnúli (VP 1764); sladko gest temu, ktery žádne radosti neokósstowal (BlR 18. st); sladko spjme w nocy (Se 18. st); -osť ž
1. vlastnosť niečoho sladkého: w vstech sladkost medu diwna (CC 1655); owotce w sobe sladkost ma (HL 17. st); sladkost bys okusil manni (DuH 1723); fyky usilugi se tak wirósti, abi sladkosti ústa naplnili (VP 1764); gak libezne wona palac ten, gaka sladkost pahne odtud (MiK 18. st);
x. pren slatkost sstesti lidskeho mnohimi trpkimy weczmi skropena gest (TC 1631); pobjzý mne sladkost slow twých (KO 1782)
2. sladké jedlo: med y gina sladkost (CC 1655); levitas: sladkost na drewe (PG 1656); twe usta zaslužili, abi kosstowali a užiwali sladkost, almaziu (MS 1758); mnozy w swete gak medwedi hledali slatkosti (GŠ 1758);
x. pren má sladkosti zrozená, žiwot mého žiwota (CC 1655) o drahej osobe


so p. s


s, so predl s I vyj.
1. spojenosť, zlučovanie (vzťahy rovnoznačné s priraďovaním), styk s niekým, vzájomnú činnosť, vzájomnosť, op bez: swady byly su mezy diedinu Chotesow z Hlinikem, k tomv take z tiech dwuch diedin rychtarzi s wssiczku obczi (sa sporili) (BYTČA 1484 KL); othninu Paulowu y z iemy bratry, kteru wladze (Peter), gest gemu, menowanemu Paulowy anebo bratrom geho dosti uczinil, aby gy mohel na orek y z iemy diatkamy poziwaty (JELŠAVA 1567); pozdraweny a z winssowanim wsseho dobreho pregice a zadagice od Pana Boha Wasseg Oppatrnosty, pane richtari ze wsseckau Wassau radau, tak yak sam sebe (OČOVÁ 1582); slyssal-ly swedek, že by se tenže Ian Vladar pochwalowal z instansowou djewkou (V. ČEPČÍN 1659); wečera sladownikom, čuo robili pri mline wissniem osemnastom y s pomocniki (ŽILINA 1710)
2. pripájanie veci, kt. tvorí obsah, súčasť ap. niečoho, op bez: (Pravenec) gemu y geho potomkom dobrowolne prodal ku dworu naweky zo wsselikymy užytky k tomu wystawku nadanymi (L. TRNOVEC 1569); sudy, ktere se privažeji z marcem, maji býti zečtene anebože do regestu poznamenane (BOJNICE 1614 U2); hizbu kamennu, komoru a kuchinku spolu y z zahradkow poruczam predpowedenym dytkam mogym (BRATISLAVA 1667 E); tabula marginata: rám z désku (KS 1763); chalcedonica se rozmnoža w gari, kdis geg koren na stiri struki rozdelis a kazdu stranku zo zemow zanechanow presadis (PR 18. st)
L. apexado: s krwj naplněna klobása (CL 1777) krvavnica;
x. zool žaba s korýtkom škľabka rybničná Anodonta mutabilis: w wode a na zemy prebiwagicj gsau: bobr, widra, krokagjcy žaba, s koritkem žaba (KoA 17. st)
3. spôsob deja, ktorým sa niečo rieši, op bez: dokadz sie czlowiek brany s ortylem a s prawem, tehdy gesstie negest odpowiedal (ŽK 1473); kasnyczka nech stogy s pokogem, dokud ditky me k rozumu prigdu (BRATISLAVA 1667 E) nech si ju nikto neberie; z jaku smertzu umár Kristus? Z krisovu smertzu (MCa 1750)
F. ísť s Bohom v pokoji: prosim ťa, Myssko, gdy z Bohem domu, ga sem mlady blazen y ty gsy mlady blazen (BRATISLAVA 1681 E)
4. súčasnosť s nej. dejom, javom ap.: protoss geho (Dávida) Saul prenasledowat počal y wiedjl geho s prwnu priležitostu zmárnit (PrW 1780); s časmi hlbokú ranu bilo dostalo kresťanské náboženstwj (BPr 1787)
5. príčinu: tento (testament) na pamatku dytkam mim činym, a to s teg pričiny, aby po mogeg smrty mezy nimi roztržka nebyla anebo swar o statky, s tim spuosobem gednemu každemu synowy poručam (ŽILINA 1601); pan Andris Particar dal mne w Bistricy do meskeg kazne wsadyc s pricinu tu, ze sem pred 6 roki s njm skrze gedneho kozucha neczo mel (B. BYSTRICA 1614); S tym ponižene do gracie Vašej Vysoce urozenej Milosti se poručame (K. PODHRADIE 1726 LP)
6. smerovanie al. polohu, povedľa, popri: Martinus Lepyess wye, že potok Krmnik dely chotar badynszky od prssyanszkiho hore s tim potokom, pak na yawor a ten yawor bol nedaleko od cesty prssyanskeg, s kterou cestou ydu na Wysočynu a stade do Kremnice (ŠTIAVNIČKA 1676)
7. zreteľ: w tele sycze z bolestmy obtižena, ale pry czelem umysle a rozumu gsucze slobodne a s praweg wuly sweg tento testament aneb konecznu wuly mu czynym (BRATISLAVA 1667 E)


studený príd
1. majúci nízku teplotu, chladný: (víno) schowawa se do studenjch sklepnjcz (KoB 1666); wezmy druhu retortu, ktera bude prazna, naleg do neg maličko zimneg aneb studeneg wody (OCh 17. st); kusek frissneg slaniny, tak weliky gako celi gazik, odrež, polož geg napred do studeneg wody a potomne na gazik (RT 17. st); ssarhowa žena w šarhowny nekurila, ale zamknuwsse aresstantuw w studenem aresste, sama pak w susednich domich se ohriwala (RUŽOMBEROK 1757); algidus: studeny, zymny (KS 1763); nespite w njzkých swetnicách, zwlásste w studených komorách (RPM 1795); hlawu y očy umywag studenu wodu a mrtwu žyhlawu (HK 18. st);
x. pren advocata prse studenú bázliwosty obklyčene bily (PeP 1769) bál sa; gak twrda wec gest za hrissnikow sa wiznaty tak, že až pot studeny na nich wihaza (MiK 18. st) potia sa od strachu;
L. natcha a studenj kassel se prjdržegj (NK 1717) kašeľ bez vykašliavania hlienu; gmenugj sedlákowé swé pole, neb lehké, neb težké, anebožto pálčiwé neb studené grunty (HRK 1773) na ktorých úroda mrzne; čerweny zwonček ge welmi dobri žilam a wsseliakim studenim nedostatkom tela nesprevádzaným horúčkou; balssan zeleni a suchi studenemu žaludku užitečni ge zle tráviacemu, oslabenému; poor wičistuge studené rani a hnilé maso wižira ťažko sa hojace (Zel 18. st); kdo warenu (černobyľ) horcze pige, studenu nemocz zahani (LR5 18. st) zimnicu; predmenowane zwirata gsu z wečeg strany studeneg natury žiwočátka (PR 18. st) studenokrvné
2. vyznačujúci sa nízkou podnebnou teplotou: giné rucha potrebné gsu w studených než w teplých kraginách (PrV 1767); chotar gest wrsskowaty a studeny, z ktereho sneh neskoro zchacza (Š. DOLINA 1770); malo studeni mag dobri gest, ale welmi studeni sskodliwy (PR 18. st)
3. nevľúdny, neprívetivý, odmeraný: gste my daly jakusy negistu a studenu odpoued (B. BYSTRICA 1596); samotne moge s ňjm obcowaňj usslechtile sjce, s powažitedlnosty osoby meg spogene, takmer stuďene bilo (PT 1796)
4. ľahostajný, nevšímavý: mne moga nádeg sklamala, ponewádž znamenám, že ty k takowému djlu leniwi a studeny sy (VP 1764); wssecki teto pokloni a chwali Protesilaus studennu misli prigimal (PT 1796); jakoš by se znašal žywot twuj krestansky z wýru twu, kdybys w dobrych skutkoch studený a leniwý dušu twu odewzdawal (CDu 18. st); tva laska len je ke mne studena (AD 18. st)
L. Luther zenským pohlawám pak tú radu dáwa, že gestliže studeneg naturi pána magu, bi potagemne ho odessli a ginde hledali dle swogeg wúly pana (PP 1734) sexuálne chladného; w suzeni postaweny hleda u suseduw a pribuznych a prateluw pomoci a polechceni a newinachaza gedine opowrzeni, studene slowa a ffalssiwe oklamani (MS 1758) nezáujem; hle, gak mnoho gest galowich a studenich katolikuw, ktery we wetsseg waznosti magu krčmi, nezli chram bozi (SPr 1783) nežijúcich pobožným životom; (mnísi) ospanliwe, ziwanliwe spiwagú, studené modlideb mrmláňa wydáwagú (BlR 18. st) bez oduševnenia; (osol) gakossto bogazliwe stworeni k leniwosti a tichosti nachilne, nič ňeubliži nižadnemu stworeni gjnemu, ponewač gest studeneg krwi howadko (PR 18. st) flegmatický
F. pokritec neni tepli, ani studeni, gak vetrnik na stave (SS 18. st) (o nestálosti)
P. atpn Jurcze Studeniho (BOCA 1594); -o, -e prísl k 1: gelide: studenó, zimnó (KS 1763); frigide: studeno, chladno (PD 18. st);
L. (Hadixa) mezitím začala blednúť, pariť sa stuďeno chvílámi a kdiž domu príjdúc, zložili hu, aňi stáť ňemohúc, často zamdlívala (BR 1785) oblieval ju studený pot; k 3: frigidissime: wélmy studeňe, neochotňe (KS 1763); stuďeňe a z nechuťú chwálíce (BN 1789); na s-o prísl výraz kt. sa je studené: ptisanarium orizae: na studeno warená rysskassa, ryssowá kassa (KS 1763); s-o vetná prísl chladno, zima: česke ruože nemagi takowe mocy, yako wlaské a kteréž w kraginách polednjch rostu, nebo v nás gest gjm studeno (MT 17. st); -osť ž
1. zima, chlad: krysstal, kamen byly, prozretedlny gest, w horach welyke studenosty se naleza, kdežto snehowe dluho ležy (HL 17. st); algor: zyma, studenost (KS 1763); koliko gest nini takowjch, ktery pro weliku studenost zubi o zubi bigegi (VP 1764); urody tgež za tri roky nebolo pre weliku mokrotu a studenost (B. ŠTIAVNICA 1776); widel sem propast plnu ladoweg wody, ktera prewissowala studenost netuhsseg zimi (MiK 18. st);
x. pren Bože, tebe prosyme, rozehreg studenost a zastydlost nasseho prirozenj (Mod 1573) podnieť nás k činu
L. ktery czlowek weliku studenost pri sebe ma tak, že se nemuže zahratj (OCh 17. st) zimnicu; (žihľava) studenost pljc odgima (MBF 1721) zahlienenosť; roztrhel se zwazek žiwota, leži guss bes dusse nežiwe telo a smrtedlnu studenostu pomalički drewenje (MK 18. st) o posmrtnom stuhnutí
2. vlastnosť pôsobiť protizápalovo: bolehlaw gest bylina, ktera studenosty swu umrtwuge a w lekarstwe pro oprawu a umensseny welike horkosty ginych wecy klade se; (kmín) s ffyky wareny, z jablčnykem kassel z studenosty hogy z prechladnutia; u wynie čerwenem waryty balsan a myrru, tim usta wymywaty, nechutenstwy a daweny odgima z studenosty a mdloby žaludka zlého trávenia (HL 17. st);
3. nevľúdnosť, ľahostajnosť: gak weliká temnost byla u wssech lidý w bludech zustawagjcých, gak tež weliká studenost w ctj a lásce (SlK 1766-80); radosť zaneprazdňuwana bíwá náhlosťú, studenosťú (BN 1790); sin mjsto laskj studenost skussowal (PT 1796)


surový, čes syrový2 príd
1. určený na ďalšie spracovanie, existujúci v nespracovanom stave, nespracovaný, hrubý: obuw pak (z) zhoreleho a suroweho remenia ussita, ma se každemu ssewczowy wzity (CA 1666); lazur nyektery gest syrowy yako ruda (HL 17. st); na zrtkach desky gedlowe na kterych platno surowe položene (DUBNICA n. V. 1720); kdyby mňa (Samsona) zwázali sedmerýma prowazmi žilowatýma gestli nesuchýma, y gesste surowýma, nemohel bych sa brániti gako ginssy lidé (KB 1757); vellus vel corium durum: surowá koža, newyrobená koža (KS 1763)
L. s. tehla nepálená tehla: item tamze suroweg welkeg tehly circiter 1000 (M. S. JÁN 1687); s. hlina nevypálená hlina: hlina když gest surowa a mokra lechce gakykoliw obraz prigima (MC 18. st)
2. jestvujúci v prírodnom stave, varením, pečením al. sušením neupravovaný: surowe maslo dluho czerstwe zachowati, treba maslo do satkij tenkey zawinuty (MT 17. st); prodano gest p. Lukašowi Luboweckemu 1 mettr yablek sirowich (SKALICA 1632 E); homophagia: gjdlo syrowého pokrmu (KS 1763); polnj žeruchu surowu gak rano y na pol dnj pri gedle nech užjwa, welmi ge užitečna (SG 1777); muže se y semeno na prach stlučeno do suroweho wagca wsipatj, potom upeczi a zesti (RN 17.-18. st)
3. (obyč. o dreve) nevyschnutý, nevysušený, svieži, čerstvý: každi sedlak ma ostawiti tu, kde se mu rozkaže drw suchich sahu gednu, drw surowich sahu (BUDATÍN 1629); Wlčkow chotar z strany wichodni začina se od Beskida a tahne odtud prosto na wrch na geden buk surowi wirubany (ORAVA 1677 DSJ); stipula viridis: surowé stjblo obilné; cortex crudus: surowá, zelená kúra ňečeho (KS 1763); žadne brewna w celych kusach budto suche anebo surowe nikomu nebude sloboda nikomu a nikam datj (PAČA 1771 E)
4. nezrelý, nedozretý: crudus: surowy, nezrály, nedozrály, trpky, twrdy (KS 1763)
5. nevľúdny, neláskavý, drsný, tvrdý, krutý: immitis: netichy, nekrótky, ukrútny, surowy; acris: óstry, bystry, surowy (KS 1763)
6. neslušný, grobiansky, hrubý, nevychovaný, neokrôchaný: rvdis: nemrawný, surowý, nespůsobný (CL 1777); rudis: nemrawny, surowy, nespusobny, prost, tup (ML 1779); slúbíla som twému otcowí, rekla surowím hlasom, dáwať ťebe radu (DS 1795)
7. (o žalúdku) pokazený, neschopný stráviť potravu, prejedený: (:žaludek:) surowý sobe gidlo oškliwý (KoA 17. st)
8. bez úžitku, neúrodný: žadna diwa, to gest surowa zem na wrch sa newibrala (WL 1789)
L. s. katolík ľahostajný, nevšímavý, zlý: gak mnoho studenich, surowich, galowich katolikuw se winachaza, kteri pres celi rok w tesskich, smrtedlnich hrichoch zigu (SPr 1783)
P. atpn Georgius Surowy (v Kšinnej 1555 U1); -o prísl
1. bez predchádzajúceho spracovania, nespracovane: tento negwyžssy purificowany vitriol wložil sem tak sjrowo bez wsseho calcinowanja do gedneg dobre hljnu obyteg a obmazaneg retorty a destillowal sem ho w slobodnem ohnj (OCh 17. st)
2. ukrutne, bezohľadne, kruto, bezcitne, neľudsky: crude: surowo (KS 1763); na s-o prísl výraz (o jedle) varením al. pečením neupravované, jestvujúce v prírodnom stave: crude: na surowo (KS 1763)


ze% p. s, so, z, zo

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu