sneh [-eh, -ah] m zmrznuté vodné pary spadnuté na zem v podobe bielych vločiek: sam som mel o to k W. M. yti, nez ponewass tak welmi welike snehy spadly príbovce 1565 kl; celú zymu žáden sneh nebyl spadol u nás s. ľupča 1574; Gregussowy, co snech zmetawal z ffari, dal sem 10 den zvolen 1626; tam se nemohlo wegit pro welike sňahj z wňutra m. s. ján 1697; ze wssech stran snech se sipe y protiwny welmi wgeter preduwa ms 1758 veľmi sneží; owes se sgat ma, gaknahle snech zgide a zhine pr 18. st keď sa roztopí; po horách weliké snehy spadli id 18. st napadlo veľa snehu
• nad s. biely, od s-u belejší, ako s. biely veľmi, čisto biely: ruce, nohy nad sneh bílé, ó potešení mé pv 1595; ráts mnye pokropitz z isópom, od snyehu bélsi budu pred tobu hps 1752; bili pak wlasi geho a brada gako snech bjle vp 1764; (duchovný) w sňehu po uši musí prerábať cestu bn 1789 musí sa brodiť v hlbokom snehu; mnoho dussi lidskich pada do pekla wečneho, gako kdy pada z nebe casu zimniho ten naghustegssi snech, do očista pak prichaza cosi malo, gako když pomaly snech se trusi mk 18. st;
-ový, snežný príd: nivalis aqua: woda snehowá dq 1629; pres horu sv. Marka a hory nad mjr welike snežne, rečene Allpes mv 1676 zasnežené; torrens: potok s priwaluw a snežnych wod as 1728; nivarius: sňehowy, sňežny, čo k sňehu prináležj ks 1763; cžas gest welmi studený a sňežný prv 1767; pren (kacíri) gako snežný rosy rýchle se ztopili pp 1734 zmizli; včil v sňehových rukách žili setvi viďeť, ale keď nabehnú krvú a napuchnú, musá aj blednúťi aj čerňeť br 1785 snehobielych
o ty počiteg, mužess-ly, na neby hwezdy, w zime ostrižky snežne sk 1697 snehové vločky; zool lagopus; snehowi pták gu 1793 snehuľa obyčajná Lagopus lagopus;
snežno vetná prísl: po pekneg geseny prychody ze začatkem decembra zyma naraz, gest studeno a snežno až do februara khs 1792
P tpn Szneznycz snežnica 1426 vso; zoon Snyahula, bgela czernima ussima v nemšovej 1713; Snyahula perasta v dubnici n. v. 1720