sňah p. sneh
sneh (nár. i sňah), -u m.
1. zmrznuté vodné pary spadnuté na zem v podobe bielych vločiek: s. padá; s. sa sype; s. sa topí; prachový s.; Bolo snehu do pása. (Taj.) Pod pätou vrždí sneh. (Krčm.) Padli náramné snehy. (Tat.) Košeľa belie sa ako sneh (Tim.) je čistá. Servítky ako sviežo napadnutý sneh (Vaj.) čisto biele; geogr. večný s. snehová pokrývka vysokých pohorí, ktorá nikdy úplne neschádza
● lanský s. zbytočná vec: starať sa o lanský s. o zbytočnú vec;
2. niečo veľmi podobné snehovým vločkám;
kuch. pena ušľahaná z čistých vaječných bielkov, ktorá sa používa ako prísada do múčnikov;
snehový príd.
1. týkajúci sa snehu v prírode: s-é vločky; s-á búrka; s-á voda; s-é gule; tech. s-á reťaz pripevňovaná na pneumatiky kolies motorových vozidiel pre jazdu po zasnežených cestách;
2. kniž. biely ako sneh: s-á tvár (Fig.);
3. obsahujúci sneh z bielkov: Medzi prstami drží snehovú trúbku. (Ráz.-Mart.);
sniežik, -a, zried. i sniežok, -žka m. zdrob. expr. k 1