sneh [-eh, -ah] m zmrznuté vodné pary spadnuté na zem v podobe bielych vločiek: sam som mel o to k W. M. yti, nez ponewass tak welmi welike snehy spadly (PRÍBOVCE 1565 KL); celú zymu žáden sneh nebyl spadol u nás (S. ĽUPČA 1574); Gregussowy, co snech zmetawal z ffari, dal sem 10 den (ZVOLEN 1626); tam se nemohlo wegit pro welike sňahj z wňutra (M. S. JÁN 1697); ze wssech stran snech se sipe y protiwny welmi wgeter preduwa (MS 1758) veľmi sneží; owes se sgat ma, gaknahle snech zgide a zhine (PR 18. st) keď sa roztopí; po horách weliké snehy spadli (ID 18. st) napadlo veľa snehu
F. nad s. biely, od s-u belejší, ako s. biely veľmi, čisto biely: ruce, nohy nad sneh bílé, ó potešení mé (PV 1595); ráts mnye pokropitz z isópom, od snyehu bélsi budu pred tobu (HPS 1752); bili pak wlasi geho a brada gako snech bjle (VP 1764); (duchovný) w sňehu po uši musí prerábať cestu (BN 1789) musí sa brodiť v hlbokom snehu; mnoho dussi lidskich pada do pekla wečneho, gako kdy pada z nebe casu zimniho ten naghustegssi snech, do očista pak prichaza cosi malo, gako když pomaly snech se trusi (MK 18. st); -ový, snežný príd: nivalis aqua: woda snehowá (DQ 1629); pres horu sv. Marka a hory nad mjr welike snežne, rečene Allpes (MV 1676) zasnežené; torrens: potok s priwaluw a snežnych wod (AS 1728); nivarius: sňehowy, sňežny, čo k sňehu prináležj (KS 1763); cžas gest welmi studený a sňežný (PrV 1767);
x. pren (kacíri) gako snežný rosy rýchle se ztopili (PP 1734) zmizli; včil v sňehových rukách žili setvi viďeť, ale keď nabehnú krvú a napuchnú, musá aj blednúťi aj čerňeť (BR 1785) snehobielych
L. ty počiteg, mužess-ly, na neby hwezdy, w zime ostrižky snežne (SK 1697) snehové vločky;
x. zool lagopus; snehowi pták (GU 1793) snehuľa obyčajná Lagopus lagopus; snežno vetná prísl: po pekneg geseny prychody ze začatkem decembra zyma naraz, gest studeno a snežno až do februara (KHS 1792)
P. tpn Szneznycz (Snežnica 1426 VSO);
x. zoon Snyahula, bgela czernima ussima (v Nemšovej 1713); Snyahula perasta (v Dubnici n. V. 1720)