snežný príd. snehový: s. závej; geogr. s-á čiara za kt. je večný sneh; v odb. názvoch bližšie určuje druh: zool. hraboš s. Microtus nivalis; kniž. s-á krajina, cesta zasnežená; s. človek človeku podobný tvor údajne žijúci v Himalájach, yeti
snežný -ná -né príd.
biely ktorý má farbu ako mlieko, sneh, ľalia a pod.: biele zuby, biele šaty • snehobiely • mliečnobiely: biele, snehobiele šaty nevesty; biela, mliečnobiela pokožka • jasnobiely • kniž.: bieloskvúci • belostný (krásne, žiarivo biely): bieloskvúce plecia, belostný mramor • cínovobiely (biely ako cín): cínovobiela farba • kriedový (biely ako krieda): kriedová tvár • pren. alabastrový • mramorový (obyč. o pokožke, tvári a pod.) • porcelánovobiely • porcelánový (biely ako porcelán; obyč. o tvári) • perleťový (biely a lesklý ako perleť) • platinový (biely ako platina) • mliečny (farbou podobný mlieku): mliečne sklo • žltobiely (biely so žltým nádychom): žltobiele vlasy • modrobiely (biely s modrým nádychom): modrobiely dym • sivobiely • belavý • šedivobiely • popolavobiely • špinavobiely (biely s nádychom do siva): sivobiele, šedivobiele mraky; popolavobiele vlasy; špinavobiele múry domov • striebrobiely: striebrobiely kov • pren. srienistý: srienistá hlava starca • pren. snežný (Kalinčiak) • expr.: bielučký • bielučičký • bielunký • bielulinký: bielu(či)čká, bielu(li)nká košeľa • zabielený • zabelený (ktorý sa stal bielym): zabielené, zabelené ruky od vápna • pribiely (príliš, nápadne biely): pribiela tvár
snežný 1. ktorý je zo snehu; utvorený snehom • snehový: obrovské snežné, snehové záveje
2. kniž. ktorý je pokrytý snehom, plný snehu • zasnežený • pren. biely: snežná, zasnežená, biela krajina, cesta, hora
sňažný p. snežný
snežný (nár. i sňažný) príd.
1. pokrytý snehom, zasnežený: s-á hoľa (J. Kráľ, Vlč.); s-á cesta (Vaj.); s-é polia (Jégé); pren.: s-á hlava (Vaj.) šedivá; s-á šija (Kal., Lajč.) biela; geogr. s-á čiara nad ktorou sa vyskytuje večný sneh;
2. snehový: — závej (Horov, Kost.); s-á voda (Vaj., Jégé); bot. s-á pleseň zachvacujúca obilniny pod snehom;
snežne prísl. bás. bielo: Snežne sa v slnci smial môj dom. (Mih.)
sneh [-eh, -ah] m zmrznuté vodné pary spadnuté na zem v podobe bielych vločiek: sam som mel o to k W. M. yti, nez ponewass tak welmi welike snehy spadly (PRÍBOVCE 1565 KL); celú zymu žáden sneh nebyl spadol u nás (S. ĽUPČA 1574); Gregussowy, co snech zmetawal z ffari, dal sem 10 den (ZVOLEN 1626); tam se nemohlo wegit pro welike sňahj z wňutra (M. S. JÁN 1697); ze wssech stran snech se sipe y protiwny welmi wgeter preduwa (MS 1758) veľmi sneží; owes se sgat ma, gaknahle snech zgide a zhine (PR 18. st) keď sa roztopí; po horách weliké snehy spadli (ID 18. st) napadlo veľa snehu F. nad s. biely, od s-u belejší, ako s. biely veľmi, čisto biely: ruce, nohy nad sneh bílé, ó potešení mé (PV 1595); ráts mnye pokropitz z isópom, od snyehu bélsi budu pred tobu (HPS 1752); bili pak wlasi geho a brada gako snech bjle (VP 1764); (duchovný) w sňehu po uši musí prerábať cestu (BN 1789) musí sa brodiť v hlbokom snehu; mnoho dussi lidskich pada do pekla wečneho, gako kdy pada z nebe casu zimniho ten naghustegssi snech, do očista pak prichaza cosi malo, gako když pomaly snech se trusi (MK 18. st); -ový, snežný príd: nivalis aqua: woda snehowá (DQ 1629); pres horu sv. Marka a hory nad mjr welike snežne, rečene Allpes (MV 1676) zasnežené; torrens: potok s priwaluw a snežnych wod (AS 1728); nivarius: sňehowy, sňežny, čo k sňehu prináležj (KS 1763); cžas gest welmi studený a sňežný (PrV 1767); x. pren (kacíri) gako snežný rosy rýchle se ztopili (PP 1734) zmizli; včil v sňehových rukách žili setvi viďeť, ale keď nabehnú krvú a napuchnú, musá aj blednúťi aj čerňeť (BR 1785) snehobielych L. ty počiteg, mužess-ly, na neby hwezdy, w zime ostrižky snežne (SK 1697) snehové vločky; x. zool lagopus; snehowi pták (GU 1793) snehuľa obyčajná Lagopus lagopus; snežno vetná prísl: po pekneg geseny prychody ze začatkem decembra zyma naraz, gest studeno a snežno až do februara (KHS 1792) P. tpn Szneznycz (Snežnica 1426 VSO); x. zoon Snyahula, bgela czernima ussima (v Nemšovej 1713); Snyahula perasta (v Dubnici n. V. 1720)