snúbenec, -nca m. kto záväzne sľúbil niekomu manželstvo; verenec;
mn. č. snúbenci nastávajúci manželia, ženích a nevesta: Predstavili sa mi ako snúbenci. (Vaj.);
snúbenecký príd. s. pomer, stav;
snúbenica, -e, -níc ž.
(jeden) snúbenec; (bez) snúbenca; (k) snúbencovi; (vidím) snúbenca; (hej) snúbenec!; (o) snúbencovi; (so) snúbencom;
(traja) snúbenci; (bez) snúbencov; (k) snúbencom; (vidím) snúbencov; (hej) snúbenci!; (o) snúbencoch; (so) snúbencami;