smyk -u m.
1. odb. náradie na urovnávanie pôdy (obyč. pred sejbou)
2. šmyk (význ. 2): spustiť vrecia po s-u
3. hud. spôsob vedenia sláčika
šmyk
I. -u m.
1. kĺzavý pohyb, šmýkanie: zísť š-om dolu kopcom, auto dostalo š.
2. jarok na spúšťanie dreva: drevený š.;
šmykový príd.
II. šmyk i šmik cit. naznač.
1. prudké odrezanie, odstrihnutie: vytiahne nožík a š.
2. prudký, rýchly pohyb: myška š. do diery
smyk -ku pl. N -ky m.
šmyk -ku pl. N -ky m.
šmyk, šmik cit.
smyk p. spúšťadlo 1
spúšťadlo 1. žľab na spúšťanie dreva • šmyk • smyk: drevené spúšťadlo, drevený šmyk, smyk • hovor. rizňa: rubači postavili rizne
2. p. spúšťač
šmik, pís. i šmyk2 1. naznačuje obyč. rýchle, prudké odrezanie al. odstrihnutie • fik: šmik, fik, odrezal si kúsok slaninky • šnip • šnips: šnip, šnips, rýchlo poobstríhala konce • šnip-šnap • šnip-šnaps • šnips-šnaps: nožničkami urobil šnip(s)-šnap(s) a vlásky ležali na zemi
2. naznačuje prudký, rýchly pohyb • fik • fuk: myška šmik, fik, fuk za skriňu • šup • šups • šuch: chlapec šup(s), šuch pod perinu
šmyk1 p. spúšťadlo 1
šmyk2 p. šmik, šup 1
šup 1. naznačuje rýchly pohyb niekoho al. niečoho; vyjadruje výzvu na takýto pohyb • šups • šuch: otvoril dvere a šup(s), šuch, už bol dnu; a teraz šup(s), šuch do postele • šmik, pís. i šmyk • fik • fuk: šmik, fik s taškou pod stôl
2. p. švác
smyk, -u m.
1. poľnohosp. náradie na rozdrvenie hrudiek pred siatím;
2. les. zariadenie na prepravu dreva;
3. hud. spôsob vedenia sláčika pri hre na sláčikové nástroje
šmyk1 (zried. pís. i šmik) cit.
1. naznačuje rázne, prudké odrezanie, odstrihnutie niečoho: Janko schytí nôž a šmyk! odrezal prasaťu nôžku. (Dobš.) I šmyk! strieborný ustrihla mu vlások. (Hviezd.) Vytiahne nožík z vrecka a šmik. (Ráz.)
2. napodobuje prudký, rýchly pohyb: Ježibabisko šmyk! do vody po samé uši. (Dobš.) Myška našla dieru, šmyk — a už bola na návšteve. (Mor.) (Vozár) strašnú zbraň vytiahne a — šmik Durovi do brucha. (Lask.)
šmyk2, -u m.
1. šmyknutie, pošmyknutie, ušmyknutie: auto dostalo šmyk;
2. šmýkanie, kĺzanie: Pustil sa šmykom dolu úšustom. (Chrob.) Janko dovliekol šmykom na suchej ratolesti mnoho raždia. (Vaj.)
3. priehlbina, jarok na spúšťanie dreva: Stromy stínať, na šmyk ich dávať. (Král.) Vystupovali rúbaniskom. Po chodníčku i šmykom. (Ondr.);
šmykový príd.: fyz. š-á rovina
smyk m 1. poľnohospodárske náradie na drvenie hrúd pred siatím: zem má se hlboko poorat, ze zeleznu bránu pobránit, tež ze smikom porownat (BiN 1799) 2. zariadenie na zvážanie sena z horských lúk: 50 hrabače hrabagu y do smikoch zloža (seno) (KOJŠOV 1772)