smutný príd.
1. preniknutý, postihnutý smútkom, op. veselý: s. človek, byť s.
2. spôsobujúci smútok; svedčiaci o smútku: s-á udalosť, s. list; s-é pohľady; expr. je to s-á perspektíva zlá; v názvoch niekt. rastlín: s-á vŕba;
smutne, smutno prísl.: s. spievať, rozprávať; expr. vyzerá to s. zle; iron. s. preslávený majúci zlý chýr;
smutno vetná prísl.: je tu s.
cnieť sa neos. pociťovať clivotu, smútok, túžbu za niečím • neos. clivieť sa: cnie sa, clivie sa mu za deťmi • byť clivo • byť otupno • byť smutno: večer mi je clivo, otupno, smutno • túžiť: v cudzine túži za domovom, cnie sa mu po domove
smutno p. smutný
1. postihnutý smútkom, zarmútený: s. človek; Moja duša je smutná. (Krčm.) Smutné srdce začalo sa príjemne zahrievať. (Urb.)
2. vzbudzujúci, spôsobujúci smútok, zarmucujúci: s-á udalosť, s-é spomienky; s-á zvesť, zpráva, s. pohľad, obraz, s-á skutočnosť; s. život, s. list; s-á melódia (Vans.); s. spev (Heč.); bot. vŕba s-á (Salix pendulina);
3. zried. smútočný: s-á odedza (Fig.);
smutne prísl. zarmútene, neveselo: s. sa pozerať, s. spievať; hovor. iron. s. preslávený ktorý si získal zlú povesť, zlé meno a pod.;
smutno vetná prísl.: je mi smutno; Nebývalo u nás smutno. (Fig.)