smrtka, pís. i Smrtka -y -tiek ž. smrť (význ. 2)
smrť 1. úplné zastavenie všetkých prejavov života, najmä u človeka (op. život) • úmrtie: deň smrti, úmrtia • koniec: chorý dodýchal, nastal koniec • zánik: odsúdený na zánik • strata: tragická strata rodičov • kniž. skon: tragický skon • zjemn. odchod: jeho odchod nás zarmútil • zastar. úmor (Stodola) • kniž. zastar. zahynutie • lek. exitus
p. aj zánik
2. pís. i Smrť zosobnenie smrti a jej znázornenie v rozličných podobách, napr. kostry s kosou • smrtka: bojí sa smrti, smrtky • hovor. expr.: zubatá • zubaňa • kosatá: prišla si po ňu zubatá, zubaňa, kosatá
smrtka i Smrtka, -y, -tiek ž. zánik života zosobnený v istých podobách (kostlivec s kosou a pod.); smrť: Na čiapke je smrtka so skríženým hnátom. (Bend.) Urobíme kríž, na ktorý nastokneme Smrtku. (Šteinh.)
● hovor. s. ho preskočila striaslo ho
(jedna) smrtka; (bez) smrtky; (k) smrtke; (vidím) smrtku; (hej) smrtka!; (o) smrtke; (so) smrtkou;
(tri) smrtky; (bez) smrtiek; (k) smrtkám; (vidím) smrtky; (hej) smrtky!; (o) smrtkách; (so) smrtkami;