smrteľný príd.
1. podliehajúci smrti: človek je s.
2. smrtiaci: s. úder, s-á choroba, s-á dávka; cirk. s. hriech ťažký
3. súvisiaci so smrťou: s-á posteľ, s-á bledosť, úzkosť
4. expr. nezvyčajne veľký: s. strach, s-é nebezpečenstvo
● ležať na s-ej posteli zomierať; → zasadiť s. úder;
smrteľne prísl.: s. chorý, utrápený, s. nenávidieť;
smrteľnosť -i ž.
1. podliehajúci smrti, zániku, skaze: Ľudia sme smrteľní. (Taj.)
2. spôsobujúci, prinášajúci smrť, majúci za následok smrť: s-á choroba, s. úder, s. jed, s-é nebezpečie, s-á rana; Viete, aká dávka veronalu je smrteľná? (Stod.); cirk. s. hriech ťažký, majúci podľa náboženských predstáv za následok večnú smrť;
3. súvisiaci nejako so smrťou: s-á posteľ, s. pot, s-á bledosť, úzkosť, s. výkrik
● ležať, byť na smrteľnej posteli zomierať;
4. expr. neobyčajne veľký, nesmierny: s. strach, s-á vážnosť; s-á urážka (Tim.);
smrteľne prísl. na smrť: s. ochorieť; s. ranený, bledý; s. nenávidieť niekoho, niečo veľmi; myslieť, brať niečo s. vážne veľmi;
smrteľnosť, -ti ž. podrobenosť smrti, zániku: Človek je smrteľný, hoci na smrteľnosť nikdy nepomysli. (Tim.)