smrek -a m.
1. ihličnan s krátkymi ihlicami a podlhovastými šuškami, bot. Picea: tatranské s-y; červený s. smrekovec
2. smrekové drevo; výrobok z neho: skrine zo s-a
3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: rustikálny s.;
smrekový príd.: s-á kôra, vôňa;
smriečok -čka, smriečik -a m. zdrob.
smrek -ka pl. N -ky m.
smrek ihličnatý strom s krátkymi ihlicami a podlhovastými šuškami • hovor. svrčina
smrekovec ihličnatý strom s opadavými ihlicami (najmä ako odborné pomenovanie) • červený smrek
smrek, -a m.
1. lesný ihličnatý strom; bot. s. obyčajný (Picea excelsa);
2. zastar. červený s. smrekovec;
smrekový príd.: s-é drevo, s. les, porast;
smriečok, -čka i smriečik, -a m. zdrob.: smrečisko, -a str. i m. zvel. expr.: storočné s-á
smrek, čes smrk m bot ihličnatý strom smrek obyčajný Picea abies: kupowal sem od Cžepela borowycz 6, smrekow 8 (MOŠOVCE 1563); mne pak čjm nagskuor pošlete ty smreky, ktere ste mi slibili (ILAVA 1638 E); kopecz zo zeme jest vizdviženy y nakresy na jedlach a smrekoch porobene (ORAVA 1659 E); picea: smrk (NP 17. st); bes chiru panou inspectorou nesloboda bude smreky rubaty (L. JÁN 1704); na wisokich wrchoch rostu gedle, smreki (GV 1755); picea: smrk (GU 1797) L. červený s. smrekovec opadavý Larix decidua: gedla wisoka gest, yako y čerweny smrek (KoB 1666); za osem smrekuw cžerwenich á d 2 (ORLOVÉ 1741); čierny s. borovica prímorská Pinus pinaster: terebynthus: smrk černy (KS 1763); -ový príd k 1: kde gest fundament wesby smrekoweg, na ktere zwony wisga (P. ĽUPČA 1550); zleb smrekowy (TURIEC 1567); kad smrekowa (TRENČÍN 1613 E); na tu wežu kasstyla bude potreby ssyndela smrekoweho (DUBNICA n. V. 17. st); pryskyryce niektera borowa, gedlowa, smrekowa husta, twrda (HL 17. st); hlawnj dwere ze smrekowych desek mocznych (DUBNICA n. V. 1723); dwe kadeczki niske, gedna ge smrkowa a druha lipowa (MOŠOVCE 1733); (poddaní) pulssesta tisic smrkowich kolikow robit musely (KOJŠOV 1772) L. smrekowey smoly odsylam try holby (BLATNICA 1643) živice; k 2: larix: smrkowé drewo (KS 1763) L. s-á (biela) huba trúdnik lekársky Fomes officinalis, rastie na smrekovci: wezmi smrekowe bjle huby (HT 1760); smrekoweg hubi dag mu (koňovi) zožrať (PL 1787); k 3: pinea sylva: smrkowy hág (KS 1763); smrečok, smrčok2 [-ek] dem k 1: gest na smrcku kryž wyrubany (BYTČA 1616); kde tež kopecz z kamen gest udelany a odtud pod wrch na smrečzka, tryma karby naznamenaneho (ORAVA 1665 DSJ); fatetur wolaktery smrček stial (LIPTOV 1693); niže naznačeneho smrečka zaruba a priechod biwal (VELIČNÁ 1723); wolakolko tenkjch smrečkow w zime styali (VRÚTKY 1777); -ový príd k 1: smrčzkowe pryškeryce geden lot (KLe 1740) P. atpn Georgius Smrek (LIKAVA 1625 U2); x. tpn Szmrecsan ( 1349); Smreczany ( 1460 Smrečany VSO)