smrť, -ti ž.
1. koniec, zánik života, úplné zastavenie všetkých prejavov života, hlavne človeka: prirodzená s., predčasná, násilná, náhla s., tragická s., hrdinská s.; rozsudok, ortieľ smrti; odsúdiť niekoho na s.; s. povrazom; klinická s. zdanlivá; Našiel smrť tu v cudzej zemi (Tomašč.) zomrel. Kde nieto, tam ani smrť neberie. (prísl.)
● byť si niečím (v niečom) na s. istý úplne; na s. sa pohnevať, povadiť s niekým veľmi; zapamätať si niečo do smrti navždy; zabudnúť niečo (na niečo) ako na s. úplne; byť na s. slabý, unavený, ustatý, vydesený, preľaknutý, bledý, urazený veľmi; do smrti niečo nezabudnúť nikdy; priatelia na život a na s. navždy; zápasiť so smrťou umierať; na s. niekoho zbiť veľmi; byť ako s. veľmi chudý a bledý; hľadieť smrti do tváre byť vo veľkom nebezpečenstve; expr. mať s. na jazyku a) umierať, b) byť veľmi slabý a vychudnutý; tanec smrti umieranie; zaplatiť za niečo smrťou umrieť pre niečo; Smrť ho vzala (Bedn.) umrel. Niekoľko dní bol medzi životom a smrťou (Karv.) nevedelo sa, či bude žiť. Pracuje k smrti (Taj.) umiera. Ani do smrti by ste na to neprišli (Letz) nikdy. Maru skosila smrť (Tim.) umrela. Vyznaj, že moja dáma je najkrajšia, alebo si synom smrti (Záb.) zabijem ťa.
2. zánik života zosobnený v istých podobách (kostlivec s kosou a pod.), smrtka: V smrti poznali dobre známeho mládenca. (Kuk.) Na ňom [na člne] sedí smrť. (Sládk.) Babušku mávala rada pre povedačky o strašidlách, smrtiach a vílach. (Vaj.); pren. Smrť kosila vo veľkom (Zúb.) ľudia hromadne umierali.
● Smrť ho preskočila (Lask.) striaslo ho.
3. bás. skaza, zničenie, zánik, koniec niečoho: národná s. (Škult.); Idú a depcú, idú a sejú smrť (Hor.) pustošia, nivočia.