smrť [sm(e)r-] ž
1. koniec, zánik života, úplné zastavenie všetkých prejavov života: gestly ze by mnye Pan Buoch smrty neuchowal zvolen 1445 ak by som zomrel; odplata za hrychi gest smrt bag 1585; tymže spuosobem Matthuss gestli by se s tohto sweta skrze smrt časnu odebral martin 1597 predčasne skonal; dobre gest y smrt podstupiti pro wlast swu mylu b. bystrica 1610 obetovať sa za vlasť; Erssekowa smrt se stala w meste nassem tu zomrel; pakly ze by se smrt treffyla tym detom ak by zomreli krupina 1643; 1691; abi prissel do nasseho domu, nebo si ginače smrt urobym štítnik 1700 zabijem sa; slawna stolica ortelowala na smrt zločinca štítnik 1701; pred smrtyu wssak moga sestra dala my skowat zlatych dwesto n. mesto n. v 1772; pren tzo za choszen z méj krivi tebe, kedz mnye smertz do hrobu pohrebe dž 1752 keď zomriem; smrt hotowa gest w tomto hrncj kt 1753 obsahuje otrávené jedlo; ulapili mne osidla smerti ms 1758 zomieram
o smrt na hrdlo poprava sťatím; ktoz sam sobe smrt vdiela spácha samovraždu; w Bytcžy mieli gsu gednoho lotra na smrt westi na popravu žk 1473; 1501; z tohoto mesta prava meske pokutu smrti priznavaji b. štiavnica 1670 cm právo trestu smrti; (Krista) na otupnu smrt kriza odsudil spr 1783 ukrižovanie; náb ať se mi pritrefý gýťi prez údolý smrťi cc 1655 pozemský svet; ktera gest smrt telesna telo je pozbavené duše; ktera jest smrt duchovna hriešny človek je pred Bohom mŕtvy, až kým sa nepolepší; ktera jest smrt wečna pekelné zatratenie lka 1736
• v záverečných formulkách listov: poslušni poddani do smrti obyvatele dediny l. rovne 1746 lp; zustáwame až do smrty werny poddany z sela lešť 1769 do s-i palicovať, zabiť ubiť: o tem, ktoz psa zabige do smrti žk 1473; fustim interimere: do smrti palicowatj ks 1763 na s. onezdravieť, k s-i nezdravý byť smrteľne ochorieť: manzelka nassa welmi az k smrthi nezdrawa byla strážnica 1529; mjtny ten na smrt onezdrawel vp 1764 pasovať sa, hanbiť sa, užívať do s-i kým bude žiť: zena muoz tey komory uzywati do smrti p. ľupča 1556; rodiczowia do smrti se budu za niu hanbitj v. čepčín 1660; (pastier) s nimj (s levom) se az do smrtj pasowal, gak sam pred kralem wiznal kt 1753 uberať sa, brať sa na s. zomierať: komu mne pak zanechass, kdyz se na smrt ubirass pi 1749; trudi ad mortem: na smrt sa brati ks 1763 hodina, hodinka s-i zomieranie: Buh raczy y nam pri posledneg hodine smrti pritomny biti ružomberok 1610; (tetka) y pry posledneg hodynce smrty prytomna byla prešov 1666 syn, dievka s-i kto musí zomrieť: ňechcem, abi bila budúci hňedki deň ďevka smrťi br 1785; gak náhle o pomoc znamení dáš, hňeď si sin smrťi bu 1795; nad smrť nicz gistegssiho neny bag 1585 (Boh) abi zaswitil tym, ktery w stinu smrti sedy tc 1631 zomierajúcim; melior mors quam vita amara: smrt gest bjdnym wdecžna, bohatym nesmacžna lepšia dobrá smrť, ako zlý život; čjm dalé w swete, tym bližssej smrti každý deň sme bližšie k skonu; každy smrt za pasem nosy každý zomrie; mnoho psu gest zageči smrt, t. g. težko proti syle; smrt wssem lidem činj konecz, každy na gey prjgde tanecz všetci umierajú; na smrt ho poslať o lenivcoch sin 1678; Krystus rad bi smrti byl ussel pp 1734 nechcel zomrieť; Xantus filozof byl moudrý, preca byl smrti poddaný asl 1740 smrteľný; gakj kdo žiwot wede, takowu y smrt mitj bude kt 1753; namniwali sa oni, že gsu esste daleko od smrti že ešte nezomrú; což bude, když te smrt gista zložy hore bradu keď zomrieš; snat te wecer aneb w nocy zmete smrti metla zomrieš; tak zdraweho smrt do sydel chita aj zdravý človek môže náhle zomrieť; kteri žigu, neb žit budu, tež smrti neugdu každý musí zomrieť gš 1758; (pastier) snem smrtj usnul slk 1766–80 zomrel; (dievča) kďiž zúplna žiť počalo, do hrdla smrťi jest vhoďeno br 1785 musí zomrieť; tak idú časy moje s hodinami rovne, kým mi smrť svíčku nezhasne asl 1791 kým nezomriem; nech bude král nebo kníže, i cisáre smrt zloží níže pch 1792 v smrti sú si všetci rovní; oči pak geho, gjž k smrťi pracugjcjho, otewrjti se ňemohli pt 1796 zomierajúceho; kde nic nenj, tu ani smrt nebere pd 18. st; gyž gest prekročyl čyaru smrty swe zomrel; malo se lydj nachazy, ktery by rady a schuty do kuchjne smrty prychazely zomierali cf 18. st; (muchy) oleg netikagu, lebo gich gest smrt pr 18. st zabíja ich
2. zánik života zosobnený v istých podobách, smrtka: kopač ten gest smrt, ktera ustawične kopa, abi mohla ukradnuti dussy tc 1631; pod trunem bledosty zohawena smrť ležela pt 1796; pren tak čeka naň smrť bleda cc 1655 zomrie; tak skradnie, gako zlodieg, smrt k nam prichazy kt 1753; w kasstelu a u patera smrt každi den dawi, morduge liptov 1754 zomiera veľa ľudí
• s každým smrt tancowat bude krg 1704 každý zomrie; s smrti žaden aldomassu nepyl sin 1678 s umieraním sa nedá kupčiť; smrt strassliwa opilcum za hrbetem a na pate stogj sp 1696 sú v ohrození života; smrt komu chce welmi snadno kosselu ussige zomrie; pri skončeni žiwota smrt u dweri stogi; zetne te smrt gako trawu gš 1758 rýchlo zomrieš; on nic nemluwi, passuge se s smrti ap 1771 odoláva; smrt na okno zaklopala, do fogta ich powolala mk 18. st na posledný súd
3. skaza, zničenie, zánik niečoho: (mesto) dobite bjwa nekdy y wihlazene, do smrty spustatene kob 1666
• na prach kurie upada a k smrti prychadza gš 1758 rozpadá sa