smrť [sm(e)r-] ž
1. koniec, zánik života, úplné zastavenie všetkých prejavov života: gestly ze by mnye Pan Buoch smrty neuchowal (ZVOLEN 1445) ak by som zomrel; odplata za hrychi gest smrt (BAg 1585); tymže spuosobem Matthuss gestli by se s tohto sweta skrze smrt časnu odebral (MARTIN 1597) predčasne skonal; dobre gest y smrt podstupiti pro wlast swu mylu (B. BYSTRICA 1610) obetovať sa za vlasť; Erssekowa smrt se stala w meste nassem tu zomrel; pakly ze by se smrt treffyla tym detom ak by zomreli (KRUPINA 1643; 1691); abi prissel do nasseho domu, nebo si ginače smrt urobym (ŠTÍTNIK 1700) zabijem sa; slawna stolica ortelowala na smrt zločinca (ŠTÍTNIK 1701); pred smrtyu wssak moga sestra dala my skowat zlatych dwesto (N. MESTO n. V 1772);
x. pren tzo za choszen z méj krivi tebe, kedz mnye smertz do hrobu pohrebe (DŽ 1752) keď zomriem; smrt hotowa gest w tomto hrncj (KT 1753) obsahuje otrávené jedlo; ulapili mne osidla smerti (MS 1758) zomieram
L. smrt na hrdlo poprava sťatím; ktoz sam sobe smrt vdiela spácha samovraždu; w Bytcžy mieli gsu gednoho lotra na smrt westi na popravu (ŽK 1473; 1501); z tohoto mesta prava meske pokutu smrti priznavaji (B. ŠTIAVNICA 1670 CM) právo trestu smrti; (Krista) na otupnu smrt kriza odsudil (SPr 1783) ukrižovanie;
x. náb ať se mi pritrefý gýťi prez údolý smrťi (CC 1655) pozemský svet; ktera gest smrt telesna telo je pozbavené duše; ktera jest smrt duchovna hriešny človek je pred Bohom mŕtvy, až kým sa nepolepší; ktera jest smrt wečna pekelné zatratenie (LKa 1736)
F. v záverečných formulkách listov: poslušni poddani do smrti obyvatele dediny (L. ROVNE 1746 LP); zustáwame až do smrty werny poddany z sela (LEŠŤ 1769) do s-i palicovať, zabiť ubiť: o tem, ktoz psa zabige do smrti (ŽK 1473); fustim interimere: do smrti palicowatj (KS 1763) na s. onezdravieť, k s-i nezdravý byť smrteľne ochorieť: manzelka nassa welmi az k smrthi nezdrawa byla (STRÁŽNICA 1529); mjtny ten na smrt onezdrawel (VP 1764) pasovať sa, hanbiť sa, užívať do s-i kým bude žiť: zena muoz tey komory uzywati do smrti (P. ĽUPČA 1556); rodiczowia do smrti se budu za niu hanbitj (V. ČEPČÍN 1660); (pastier) s nimj (s levom) se az do smrtj pasowal, gak sam pred kralem wiznal (KT 1753) uberať sa, brať sa na s. zomierať: komu mne pak zanechass, kdyz se na smrt ubirass (PI 1749); trudi ad mortem: na smrt sa brati (KS 1763) hodina, hodinka s-i zomieranie: Buh raczy y nam pri posledneg hodine smrti pritomny biti (RUŽOMBEROK 1610); (tetka) y pry posledneg hodynce smrty prytomna byla (PREŠOV 1666) syn, dievka s-i kto musí zomrieť: ňechcem, abi bila budúci hňedki deň ďevka smrťi (BR 1785); gak náhle o pomoc znamení dáš, hňeď si sin smrťi (BU 1795); nad smrť nicz gistegssiho neny (BAg 1585) (Boh) abi zaswitil tym, ktery w stinu smrti sedy (TC 1631) zomierajúcim; melior mors quam vita amara: smrt gest bjdnym wdecžna, bohatym nesmacžna lepšia dobrá smrť, ako zlý život; čjm dalé w swete, tym bližssej smrti každý deň sme bližšie k skonu; každy smrt za pasem nosy každý zomrie; mnoho psu gest zageči smrt, t. g. težko proti syle; smrt wssem lidem činj konecz, každy na gey prjgde tanecz všetci umierajú; na smrt ho poslať o lenivcoch (SiN 1678); Krystus rad bi smrti byl ussel (PP 1734) nechcel zomrieť; Xantus filozof byl moudrý, preca byl smrti poddaný (ASL 1740) smrteľný; gakj kdo žiwot wede, takowu y smrt mitj bude (KT 1753); namniwali sa oni, že gsu esste daleko od smrti že ešte nezomrú; což bude, když te smrt gista zložy hore bradu keď zomrieš; snat te wecer aneb w nocy zmete smrti metla zomrieš; tak zdraweho smrt do sydel chita aj zdravý človek môže náhle zomrieť; kteri žigu, neb žit budu, tež smrti neugdu každý musí zomrieť (GŠ 1758); (pastier) snem smrtj usnul (SlK 1766-80) zomrel; (dievča) kďiž zúplna žiť počalo, do hrdla smrťi jest vhoďeno (BR 1785) musí zomrieť; tak idú časy moje s hodinami rovne, kým mi smrť svíčku nezhasne (ASL 1791) kým nezomriem; nech bude král nebo kníže, i cisáre smrt zloží níže (PCh 1792) v smrti sú si všetci rovní; oči pak geho, gjž k smrťi pracugjcjho, otewrjti se ňemohli (PT 1796) zomierajúceho; kde nic nenj, tu ani smrt nebere (PD 18. st); gyž gest prekročyl čyaru smrty swe zomrel; malo se lydj nachazy, ktery by rady a schuty do kuchjne smrty prychazely zomierali (CF 18. st); (muchy) oleg netikagu, lebo gich gest smrt (PR 18. st) zabíja ich
2. zánik života zosobnený v istých podobách, smrtka: kopač ten gest smrt, ktera ustawične kopa, abi mohla ukradnuti dussy (TC 1631); pod trunem bledosty zohawena smrť ležela (PT 1796);
x. pren tak čeka naň smrť bleda (CC 1655) zomrie; tak skradnie, gako zlodieg, smrt k nam prichazy (KT 1753); w kasstelu a u patera smrt každi den dawi, morduge (LIPTOV 1754) zomiera veľa ľudí;
F. s každým smrt tancowat bude (KrG 1704) každý zomrie; s smrti žaden aldomassu nepyl (SiN 1678) s umieraním sa nedá kupčiť; smrt strassliwa opilcum za hrbetem a na pate stogj (SP 1696) sú v ohrození života; smrt komu chce welmi snadno kosselu ussige zomrie; pri skončeni žiwota smrt u dweri stogi; zetne te smrt gako trawu (GŠ 1758) rýchlo zomrieš; on nic nemluwi, passuge se s smrti (AP 1771) odoláva; smrt na okno zaklopala, do fogta ich powolala (MK 18. st) na posledný súd;
3. skaza, zničenie, zánik niečoho: (mesto) dobite bjwa nekdy y wihlazene, do smrty spustatene (KoB 1666);
F. na prach kurie upada a k smrti prychadza (GŠ 1758) rozpadá sa