Stratégia: v: KSSJ4 PSP SSSJ-AG SSSJ-HL SCS SSS SSJ MA HSSJ-V Bernolák Obce Priezviská UN locutio sk-cs sk-en substantiva

Výsledky hľadania pre: smrť

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003 – kodifikačná príručka. Viac informácií.

smrť -i ž.

1. zánik života (najmä u človeka), op. život: náhla, tragická, hrdinská s.;
lek. klinická s.;
rozsudok s-i;
špirála s-i náročný krasokorčuliarsky cvik;
dobiť niekoho na s.

2. pís. i Smrť zosobnenie smrti a jej znázornenie v podobe kostry s kosou al. lebky: prišla si poňho s., S.

3. poet. zánik, skaza, ničenie: národná s.;
rozsievať s. pustošiť

expr.: ustatý, vyčerpaný na s. veľmi;
bledý ako s. veľmi;
pamätať si niečo do s-i navždy;
zabudnúť ako na s. úplne, celkom;
priatelia na život a na s. oddaní;
na s. sa pohnevať veľmi;
zápasiť so s-ou umierať;
boj na život a na s. neúprosný;
expr. mať s. na jazyku a) umierať b) byť krajne vysilený;
hľadieť, pozerať (sa) s-i do tváre, do očí byť vo veľkom nebezpečenstve;
kde nieto, tam ani s. neberie;
s. ho preskočila striaslo ho;
expr. to bude jeho s. zničí ho to;

smrtný príd.: s-é oznámenie o smrti;
s. prípad smrteľný;
cirk. S-á nedeľa predposledná pred Veľkou nocou

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka. Viac informácií.
smrť -i -í ž.; smrtný; smrtka -y -tiek ž.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004. Viac informácií.

smrť 1. úplné zastavenie všetkých prejavov života, najmä u človeka (op. život) • úmrtie: deň smrti, úmrtiakoniec: chorý dodýchal, nastal konieczánik: odsúdený na zánikstrata: tragická strata rodičovkniž. skon: tragický skonzjemn. odchod: jeho odchod nás zarmútilzastar. úmor (Stodola)kniž. zastar. zahynutielek. exitus

p. aj zánik

2. pís. i Smrť zosobnenie smrti a jej znázornenie v rozličných podobách, napr. kostry s kosou • smrtka: bojí sa smrti, smrtkyhovor. expr.: zubatázubaňakosatá: prišla si po ňu zubatá, zubaňa, kosatá

p. aj zánik


unavený pociťujúci únavu; prezrádzajúci únavu, vyčerpanie • ustatýukonaný: unavené, ustaté, ukonané dieťa hneď zaspalo; unavené, ustaté, ukonané telomalátnymdlý (slabo al. pomaly reagujúci v dôsledku únavy): byť malátny; malátne, mdlé pohyby; mdlý pohľadvyčerpanývysilený (ktorý nemá silu, energiu): vyčerpaný, vysilený organizmuszmorenýumorenýznavený: vrátil sa z cesty zmorený, umorený, znavenýexpr.: utrmácanýstrmácaný (unavený obyč. z nepohodlného cestovania): utrmácaní cestujúci vystúpili z autobusuexpr.: schodenýuchodený (unavený chôdzou): schodení, uchodení turistiumordovanýzmordovaný: umordovaná, zmordovaná ženaexpr. dobitýhovor. expr.: uťahanýsťahanýdokatovanýumolestovanýnár. ukničovaný: byť načisto dobitý, uťahaný, sťahaný, umolestovaný; dobité, uťahané, sťahané, umolestované zviera ledva stálo na noháchhovor. expr. zunovanýnár. znuvaný: zunovaný dlhým rozhovoromzrobenýexpr. uštvaný (unavený obyč. veľkým množstvom a intenzitou práce): zrobení, uštvaní ľudiastrhaný (veľmi vyčerpaný, unavený, s viditeľnými známkami vyčerpania): strhaná tvár; strhaným výzorom vzbudzoval súcitexpr. ukonaný na smrťkniž. zomdlenýpoet. zmdlenýpren. expr. polomŕtvypren. hovor. expr. groggy (krajne unavený): na smrť ukonaný hráč; nič nevládze, je ukonaný na smrť, polomŕtvy, úplne groggyexpr. vyšťavenýhovor. zastar. unovaný (Tajovský)


zánik skončenie jestvovania (op. vznik): zachrániť niečo pred zánikom; všetko živé je určené na zánikrozpadrozklad: rozpad, rozklad Rímskej ríšezáhuba: záhuba lodekniž. zhuba: nástroj zhubyskaza: skaza svetakoniec: chorý dodýchal, nastal konieczmar (Žáry)poet. smrť: národná smrť

p. aj smrť 1, pád 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 19681. Viac informácií.

smrť, -ti ž.

1. koniec, zánik života, úplné zastavenie všetkých prejavov života, hlavne človeka: prirodzená s., predčasná, násilná, náhla s., tragická s., hrdinská s.;
rozsudok, ortieľ smrti;
odsúdiť niekoho na s.;
s. povrazom;
klinická s.
zdanlivá;
Našiel smrť tu v cudzej zemi (Tomašč.) zomrel. Kde nieto, tam ani smrť neberie. (prísl.)

byť si niečím (v niečom) na s. istý úplne;
na s. sa pohnevať, povadiť s niekým veľmi;
zapamätať si niečo do smrti navždy;
zabudnúť niečo (na niečo) ako na s. úplne;
byť na s. slabý, unavený, ustatý, vydesený, preľaknutý, bledý, urazený veľmi;
do smrti niečo nezabudnúť nikdy;
priatelia na život a na s. navždy;
zápasiť so smrťou umierať;
na s. niekoho zbiť veľmi;
byť ako s. veľmi chudý a bledý;
hľadieť smrti do tváre byť vo veľkom nebezpečenstve;
expr. mať s. na jazyku a) umierať, b) byť veľmi slabý a vychudnutý;
tanec smrti umieranie;
zaplatiť za niečo smrťou umrieť pre niečo;
Smrť ho vzala (Bedn.) umrel. Niekoľko dní bol medzi životom a smrťou (Karv.) nevedelo sa, či bude žiť. Pracuje k smrti (Taj.) umiera. Ani do smrti by ste na to neprišli (Letz) nikdy. Maru skosila smrť (Tim.) umrela. Vyznaj, že moja dáma je najkrajšia, alebo si synom smrti (Záb.) zabijem ťa.

2. zánik života zosobnený v istých podobách (kostlivec s kosou a pod.), smrtka: V smrti poznali dobre známeho mládenca. (Kuk.) Na ňom [na člne] sedí smrť. (Sládk.) Babušku mávala rada pre povedačky o strašidlách, smrtiach a vílach. (Vaj.);
pren. Smrť kosila vo veľkom (Zúb.) ľudia hromadne umierali.

Smrť ho preskočila (Lask.) striaslo ho.

3. bás. skaza, zničenie, zánik, koniec niečoho: národná s. (Škult.);
Idú a depcú, idú a sejú smrť (Hor.) pustošia, nivočia.

Morfologický analyzátor

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 20002. Viac informácií.

smrť [sm(e)r-] ž
1. koniec, zánik života, úplné zastavenie všetkých prejavov života: gestly ze by mnye Pan Buoch smrty neuchowal zvolen 1445 ak by som zomrel; odplata za hrychi gest smrt bag 1585; tymže spuosobem Matthuss gestli by se s tohto sweta skrze smrt časnu odebral martin 1597 predčasne skonal; dobre gest y smrt podstupiti pro wlast swu mylu b. bystrica 1610 obetovať sa za vlasť; Erssekowa smrt se stala w meste nassem tu zomrel; pakly ze by se smrt treffyla tym detom ak by zomreli krupina 1643; 1691; abi prissel do nasseho domu, nebo si ginače smrt urobym štítnik 1700 zabijem sa; slawna stolica ortelowala na smrt zločinca štítnik 1701; pred smrtyu wssak moga sestra dala my skowat zlatych dwesto n. mesto n. v 1772; pren tzo za choszen z méj krivi tebe, kedz mnye smertz do hrobu pohrebe 1752 keď zomriem; smrt hotowa gest w tomto hrncj kt 1753 obsahuje otrávené jedlo; ulapili mne osidla smerti ms 1758 zomieram
o smrt na hrdlo poprava sťatím; ktoz sam sobe smrt vdiela spácha samovraždu; w Bytcžy mieli gsu gednoho lotra na smrt westi na popravu žk 1473; 1501; z tohoto mesta prava meske pokutu smrti priznavaji b. štiavnica 1670 cm právo trestu smrti; (Krista) na otupnu smrt kriza odsudil spr 1783 ukrižovanie; náb ať se mi pritrefý gýťi prez údolý smrťi cc 1655 pozemský svet; ktera gest smrt telesna telo je pozbavené duše; ktera jest smrt duchovna hriešny človek je pred Bohom mŕtvy, až kým sa nepolepší; ktera jest smrt wečna pekelné zatratenie lka 1736
v záverečných formulkách listov: poslušni poddani do smrti obyvatele dediny l. rovne 1746 lp; zustáwame až do smrty werny poddany z sela lešť 1769 do s-i palicovať, zabiť ubiť: o tem, ktoz psa zabige do smrti žk 1473; fustim interimere: do smrti palicowatj ks 1763 na s. onezdravieť, k s-i nezdravý byť smrteľne ochorieť: manzelka nassa welmi az k smrthi nezdrawa byla strážnica 1529; mjtny ten na smrt onezdrawel vp 1764 pasovať sa, hanbiť sa, užívať do s-i kým bude žiť: zena muoz tey komory uzywati do smrti p. ľupča 1556; rodiczowia do smrti se budu za niu hanbitj v. čepčín 1660; (pastier) s nimj (s levom) se az do smrtj pasowal, gak sam pred kralem wiznal kt 1753 uberať sa, brať sa na s. zomierať: komu mne pak zanechass, kdyz se na smrt ubirass pi 1749; trudi ad mortem: na smrt sa brati ks 1763 hodina, hodinka s-i zomieranie: Buh raczy y nam pri posledneg hodine smrti pritomny biti ružomberok 1610; (tetka) y pry posledneg hodynce smrty prytomna byla prešov 1666 syn, dievka s-i kto musí zomrieť: ňechcem, abi bila budúci hňedki deň ďevka smrťi br 1785; gak náhle o pomoc znamení dáš, hňeď si sin smrťi bu 1795; nad smrť nicz gistegssiho neny bag 1585 (Boh) abi zaswitil tym, ktery w stinu smrti sedy tc 1631 zomierajúcim; melior mors quam vita amara: smrt gest bjdnym wdecžna, bohatym nesmacžna lepšia dobrá smrť, ako zlý život; čjm dalé w swete, tym bližssej smrti každý deň sme bližšie k skonu; každy smrt za pasem nosy každý zomrie; mnoho psu gest zageči smrt, t. g. težko proti syle; smrt wssem lidem činj konecz, každy na gey prjgde tanecz všetci umierajú; na smrt ho poslať o lenivcoch sin 1678; Krystus rad bi smrti byl ussel pp 1734 nechcel zomrieť; Xantus filozof byl moudrý, preca byl smrti poddaný asl 1740 smrteľný; gakj kdo žiwot wede, takowu y smrt mitj bude kt 1753; namniwali sa oni, že gsu esste daleko od smrti že ešte nezomrú; což bude, když te smrt gista zložy hore bradu keď zomrieš; snat te wecer aneb w nocy zmete smrti metla zomrieš; tak zdraweho smrt do sydel chita aj zdravý človek môže náhle zomrieť; kteri žigu, neb žit budu, tež smrti neugdu každý musí zomrieť 1758; (pastier) snem smrtj usnul slk 1766–80 zomrel; (dievča) kďiž zúplna žiť počalo, do hrdla smrťi jest vhoďeno br 1785 musí zomrieť; tak idú časy moje s hodinami rovne, kým mi smrť svíčku nezhasne asl 1791 kým nezomriem; nech bude král nebo kníže, i cisáre smrt zloží níže pch 1792 v smrti sú si všetci rovní; oči pak geho, gjž k smrťi pracugjcjho, otewrjti se ňemohli pt 1796 zomierajúceho; kde nic nenj, tu ani smrt nebere pd 18. st; gyž gest prekročyl čyaru smrty swe zomrel; malo se lydj nachazy, ktery by rady a schuty do kuchjne smrty prychazely zomierali cf 18. st; (muchy) oleg netikagu, lebo gich gest smrt pr 18. st zabíja ich
2. zánik života zosobnený v istých podobách, smrtka: kopač ten gest smrt, ktera ustawične kopa, abi mohla ukradnuti dussy tc 1631; pod trunem bledosty zohawena smrť ležela pt 1796; pren tak čeka naň smrť bleda cc 1655 zomrie; tak skradnie, gako zlodieg, smrt k nam prichazy kt 1753; w kasstelu a u patera smrt každi den dawi, morduge liptov 1754 zomiera veľa ľudí
• s každým smrt tancowat bude krg 1704 každý zomrie; s smrti žaden aldomassu nepyl sin 1678 s umieraním sa nedá kupčiť; smrt strassliwa opilcum za hrbetem a na pate stogj sp 1696 sú v ohrození života; smrt komu chce welmi snadno kosselu ussige zomrie; pri skončeni žiwota smrt u dweri stogi; zetne te smrt gako trawu 1758 rýchlo zomrieš; on nic nemluwi, passuge se s smrti ap 1771 odoláva; smrt na okno zaklopala, do fogta ich powolala mk 18. st na posledný súd
3. skaza, zničenie, zánik niečoho: (mesto) dobite bjwa nekdy y wihlazene, do smrty spustatene kob 1666
• na prach kurie upada a k smrti prychadza 1758 rozpadá sa

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825. Viac informácií.
Smrť_1
Smrť
Smrť_2
Smrť
Smrť_3
Smrť
Smrť_4
Smrť

Zvukové nahrávky niektorých slov

smrť: · »speex · »vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu.

Viac informácií.

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu.

Viac informácií.

Paradigmy podstatných mien.

Viac informácií.
smrť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
1(jedna) smrť
2(bez) smrti
3(k) smrti
4(vidím) smrť
6(o) smrti
7(so) smrťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
1(tri) smrti
2(bez) smrtí
3(k) smrtiam
4(vidím) smrti
6(o) smrtiach
7(so) smrťami

Vstup: Výstup: In English · Po slovensky