Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst priezviská

smiech -u m.

1. prejav radosti charakteristický hrdelným zvukom a výrazom tváre: veselý, úprimný s.; dať sa do s-u; expr.: dusiť sa, váľať sa, zachádzať sa od s-u veľmi sa smiať; puknúť od s-u veľmi a veľa sa smeje

2. posmech: byť ľuďom na s., to je na s.

3. obyč. mn. zried. žarty: robiť si s-y;

smiešik -a, smiešok -ška/-šku m.

1. zdrob. expr. k 1

2. úsmev: pohŕdavý s.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
smiech ‑u m.
-ech/110792→110790±147 28.54: substantíva m. neživ. N+A sg. 48902→48557
+97
−67
úspech/15457 prospech/13208 smiech/7281 hriech/5876 neúspech/1851 plech/1038 posmech/933 neprospech/895 výsmech/773 orech/608 cech/257→306
+7
−15
mech/166→157
+7
−12
pelech/100 (3/74)

-ch/5579616→5579614±5984 27.49: substantíva m. neživ. N+A sg. 137479→136200
+425
−294
strach/20656→20691±14 úspech/15457 prospech/13208 vzduch/9835 dych/8799 smiech/7281 povrch/6267 hriech/5876 duch/3814±3 prach/3725 vrch/3531 ruch/3420 výbuch/2839 pach/2767 zápach/2157 oddych/2129 rozruch/2053 (75/22351)

smiech 1. vonkajší prejav radosti sprevádzaný stiahnutím tvárových svalov a charakteristickým zvukom: zvonivý smiech, pustiť sa do smiechu, zdržiavať smiechexpr. rehot (hlasný, neviazaný smiech): ozval sa rehot divákovexpr.: chechotchichothahotchachot (samopašný smiech): škodoradostný chechot; ženský chichotzried. smiechot (Gabaj)úsmev (jemný smiech bez zvuku): pohŕdavý úsmevúškrnúškrnok (náznak smiechu sprevádzaný iróniou, škodoradosťou): cynický úškrn, úškrnokúsmešokposmešok (smiech obyč. s odtieňom posmechu): dobrotivý úsmešok, posmešokúškľabokexpr. zried. poškľabok (škľabivý výraz tváre): ironický úškľabokexpr.: smiešiksmiešok: škodoradostný smiešik, smiešokzastar. úsmech: lichotivý úsmech (Kalinčiak)

p. aj úsmev

2. p. výsmech 3. p. žart


výsmech znevažovanie, opovrhnutie, škodoradosť, kritika a pod. vyjadrená smiechom, posmešnými rečami a pod., zosmiešnenie, zosmiešňovanie: opovržlivý výsmech; z jeho slov cítiť výsmechposmech: hovoriť o niekom s posmechomsmiech: byť na smiechposmešok: znášať posmeškyúškrnúškrnok (posmešný úsmev): potmehúdsky úškrn, úškrnokúškľabok: byť vystavený úškľabkomúsmešokúsmech: dať príčinu k úsmeškom; hovoriť so skrytým úsmechom (Figuli)expr. zried. výšker (Figuli)irónia (výsmech vyjadrený použitím slova, vety a pod. v opačnom význame): v jeho hlase bola jemná iróniasarkazmus (štipľavý, zlomyseľný výsmech): jedovatý sarkazmussatira (ostrý výsmech s kritickým zacielením): útočná satirakniž. persifláž


žart slovný výrok al. čin majúci za cieľ vyvolať veselosť • vtip: podarený, slabý žart, vtip; vystrájať, robiť žarty, vtipyanekdota (krátky príbeh so žartovnou pointou) • hovor.: fórfrk: vždy povie dajaký fór, frksubšt.: hec • šplech • hovor. zastar. vichovor.: fígeľfigliarstvopletkašpásexpr. huncútstvopestvošibalstvohovor. beťárstvo (obyč. žartovný skutok): chlapci vyvádzajú fígle, špásy, beťárstvahovor. expr.: psinakanada: poviem vám psinu, kanadu; s chlapcami bola psina, kanadahrub. prčasubšt. švanda • subšt. a vulg. sranda • expr. estrádahumor: všetko obrátiť na estrádu; robia si z neho humorsmiechoty: robí si z nás smiechotypobaveniezábava: som im len na pobavenie, zábavunezbedanezdobaneplechasamopašlapajstvo (žartovný kúsok s negatívnymi následkami) • zried. smiech: robiť si smiechyhovor. recesia (žart zo samopaše, žart založený na protikonvenčnosti) • hovor. apríl (žart na 1. apríla): urobiť si z niekoho apríl

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

smiech, -u m.

1. vonkajší prejav radosti, veselosti vyznačujúci sa zvláštnym stiahnutím tvárových svalov a sprevádzaný charakteristickým zvukom: zvonivý s.; dať sa, pustiť sa do s-u; zdržať sa s-u; dusiť s.; Zahryzli sa do pier, aby nevypukli v smiech. (Tim.) Úradníci zachodili sa od smiechu. (Kuk.) Nikomu nebolo do smiechu. (Jégé) Spoločnosť sa pučila od smiechu. (Krno) Po smiechu býva plač. (prísl.)

2. (často v mn. č.) posmech: Zo žien si len smiechy robí. (Ráz.) Chceš byť ľuďom na smiech? (Laz.)

3. (obyč. v mn. č.) žarty: Vystrája smiechy pánom za chrbtom. (Janč.)

smiech [-ie-, -í-] m
1. prejav radosti charakteristický hrdelným zvukom a výrazom tváre: Sara nazwala syna Ysaakem, co znamena smjch (SP 1696); tu se prokazugj smijchi a kratochwile rozlične s pritelem (SK 1697); zdaliss smiech, weselost aneb radost nesluži ku obwlaženi a zdrawy (MS 1758); sardonius risus: wlčy smjch, galowy smjch (KS 1763) kŕčovitý; muž nikdy zbitečnu weselosti nemohel k smichu pohnuti bitj (VP 1764); cachinnvs: smjch, chychotánj (CL 1777); ty weci, které klebétné su a které smjch rozpústily pohybugú, nemlúw (BlR 18. st)
F. rydytel temer od smychu se popukal (PeP 1770) veľmi sa smial
2. posmech: irridiculum: zakazuge Buh, aby člowek gméno bozske newyslowowal na smjchy (PW 1752); Krista v svetli plást bársonovi dlyá sméchu oblyeklyi (HPS 1752); wgem, že skrze muog odchod mym nepryatelom k smyechu prilezitost som zawdal (LIPTOV 1760)
F. robiť, činiť s. z koho, nad kým posmievať sa niekomu: tvoji nejlepší prátelia z teba všady smiech robia (ASL 1740); Cham z otca sweho spiciho smich robi (SPr 1783); filisstinskj s neho (zo Samsona) smiech a posmech činili (MiK 18. st); chlapec se skoval, oklamajíce jich, potom vybehl ven, robil nad nimi smích (PV 18. st) obrátiť v, na s., k s-u čo nezobrať niečo vážne: nagde se ty ktery twogu pichu obratyt muž k smychu (BV 1652); (deti) wasse rozkazi len na smiech sebe obracagu (MiK 18. st); protož se warowati budeme, abychom nic nerozmyslne w smjch neobracely (LaR 18. st) byť, bývať k s-u byť, bývať na posmech: mali člowek, trpaslik k smichu biwa (KoA 17. st); k smíchu bili ráno všecci, kterí v noci ňespali (BR 1785)
3. obyč. pl smiechy žart: takowe blazniwe mluweni nachaze se tohoto času pri mnissech, kdi pri kazani swem posluchacžom smiechy strogia (TC 1631); w žiwote mužem se kratochwilit, weselim byt, smichy prowadzet (DuH 1723); wydel gsem mladencuw a panny pred domom besedugicych, žerty, smychy wywadagicych (SKá 18. st)
F. v mocy sskaredeho diabla budu (ľudia), ktery mimo manzelstwy mrskost, chlipnosť prowozugy a k tomu gesste hrych swog smiechem zastawagy (AgS 1708) obracajú na žart; smiešek dem
1. neživ k 3: kazatelowe mnohdy laskotne smjssky a zartowne klewetky swogjm posluchačom predkladagj (WO 1670)
2. živ komediant, kaukliar: gelasinus: smjssek, ktery smjch robj; gelasinus: smjssek, kalkler (KS 1763)
P. atpn Georgius Smieško (LIKAVKA 1625 U2)

smiech
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) smiech
G (bez) smiechu
D (k) smiechu
A (vidím) smiech
L (o) smiechu
I (so) smiechom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) smiechy
G (bez) smiechov
D (k) smiechom
A (vidím) smiechy
L (o) smiechoch
I (so) smiechmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko SMIECH sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 8×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
TUŽINA, okr. PRIEVIDZA – 4×;
NIŽNÁ, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 TVRDOŠÍN) – 1×;
PRIEVIDZA I-STARÉ MESTO (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 1×;
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 1×;
TRSTENÁ, okr. DOLNÝ KUBÍN (od r. 1996 TVRDOŠÍN) – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

ja plačem so smiechom je pleure en riant
nútiac sa do smiechu en s'efforçant de rire
sa ohýbal od smiechu se tortillait de rire
sa pučili od smiechu les autres se tordirent
sa zvíjal od smiechu se tordait de rire
sme sa nezdržali smiechu nous éclatons de rire
so smiechom sa vrátil il revint en riant
sýti slzami a smiechom nourrit de larmes et de rires
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu