Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

smiať sa smeje smejú nedok.

1. prejavovať radosť smiechom: veselo sa s., s. sa od srdca

2. posmievať sa: prečo sa mi s-š? s. sa z niečích rozpakov, s-l sa mu do tváre

3. usmievať sa: zďaleka sa na nás s-l

s. sa pod fúzy šibalsky; s. sa niekomu do očí vysmievať sa; ten sa s-je najlepšie, kto sa s-je naposledy

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
smiať sa smeje smejú smial nedok.

smiať sa smeje sa smejú sa smej sa! smial sa smejúc sa smejúci sa smiatie (sa) nedok.

posmievať sa posmechom zľahčovať, znevažovať niekoho, smiechom prejavovať škodoradosť • obsmievať (koho, čo): posmievali sa mi, obsmievali ma, že sa bojímexpr.: posmeškovať (koho) • posmeškovať sa (komu) • posmechovať (koho) • posmechovať sa (komu): posmeškuje, posmechuje vlastnú rodinu; posmeškujú sa, posmechujú sa slabšiemuzried. posmeškáriť (Matuška)vysmievať sasmiať sa (smiechom, posmechom prejavovať škodoradosť, opovrhnutie a pod.): vysmievali sa, smiali sa mu v škole pre veľké ušiironizovaťzosmiešňovať (posmievať sa pomocou irónie, smiať sa z niekoho obyč. pred viacerými): rád každého ironizuje; zosmiešňovať kamarátauťahovať si (robiť si žarty, posmech z niekoho): bol to veselý človek, aj sám zo seba si rád uťahovalexpr.: vyškľabovať sapoškľabovať saškľabiť sa: deti sa mu vyškľabujú, poškľabujú, že je nešikovný, že sa zajakávaexpr.: vyškierať sauškŕňať saškeriť sanaškierať sauškierať sa (úsmevom jemne naznačovať iróniu, posmech): vyškierať sa, uškŕňať sa nad takým konaním; škerí sa, uškiera sa nad jeho naivitoukraj. porúhať sa (Šoltésová, Jégé)fraz.: strúhať mrkvu/mrkvičku (niekomu) • smiať sa do očí

p. aj smiať sa


smiať sa 1. prejavovať city (obyč. radosť) smiechom: smiať sa na vtipe, z plného hrdlaexpr.: ceriť savycierať sa (smiať sa ukazovaním zubov): za chrbtom sa mu ceria, vycierajúexpr.: zubiť saceriť zuby (smiať sa s odkrytými zubami): zubí sa na každého; bez príčiny cerí zubyhovor. vytŕčať zuby: veselo vytŕča zubyexpr. pučiť sa (zadúšať sa pri potláčaní smiechu): pučí sa pri myšlienke na prežité dobrodružstvousmievať sa (prejavovať príjemné pocity úsmevom): milo sa usmieva na dieťaexpr.: škeriť saškerdiť savyškierať sauškierať saškeriť zubyuškŕňať sa (úsmevom jemne naznačovať obyč. iróniu, škodoradosť, posmech a pod.): škerí, vyškiera sa nám do tváre; zlomyseľne, posmešne sa uškierajú, uškŕňajúvysmievať saškľabiť savyškľabovať sapoškľabovať sa (smiechom dávať najavo opovrhovanie, nadradenosť, škodoradosť a pod.): vysmievať sa spolužiakovi, že je nešikovný; zlomyseľne sa nám škľabia, vyškľabujúexpr.: chechotať sachechtať sachachotať sachachtať sahahotať sachechliť sa (hlasno, samopašne, často aj zlomyseľne sa smiať) • expr.: rehotať sarehúňať sahovor. expr.: rehliť sarehniť sarehoniť sarehtať sa (hlasno a neviazane): v kúte miestnosti sa rehotali, rehúňali, reh(o)nili podgurážení chlapiexpr.: chichotať sachichtať sachichúňať sachichútať sachichliť sa (samopašne sa smiať obyč. vysoko znejúcim drobným smiechom; obyč. o ženách a deťoch): dievčence si čosi šuškali a veselo sa chichotali, chichúňalifraz.: zachádzať sa/zachodiť sa od smiechuzadúšať sa/dusiť sa od smiechuzadŕhať sa od smiechupukať od smiechu (pri smiechu vyrážajúcom dych)

2. p. posmievať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

smiať sa, smeje sa, smejú sa, smial sa, rozk. smej sa nedok.

1. prejavovať radosť, veselosť charakteristickými pohybmi svalov v obličaji, sprevádzanými charakteristickým zvukom: s. sa zo srdca, z chuti, na plné ústa; Smial sa z plného hrdla. (Letz) Smiali sme sa na ňom, dobre sme sa nerozpučili. (Tim.) Janko sa smial tiež, hoc ani nevedel na čom. (Ráz.-Mart.) Smiali sa do popuku. (Tat.); pren. Ten sa smeje najlepšie, kto sa naposledy smeje. (prísl.) Oči sa im smiali (Skal.) boli usmiati; pren. Slniečko, smej sa! (Šteinh.) svieť; s. sa pod fúzy, do hrsti potajomky;

2. (komu, čomu, z koho, z čoho) posmievať sa, vysmievať sa, robiť si žarty: Dievky sa smejú mládencovi. (Ráz.) Ty sa môjmu potu smeješ? (J. Kráľ) Možno sa aj ja budem ešte z vás smiať. (Bedn.) Smial sa z jej rozpakov. (Urb.)

3. (na koho) smiechom, úsmevom prejavovať niekomu náklonnosť, priazeň: Smial sa na Anču. (Zgur.)

4. so smiechom niečo hovoriť: Nevyplatí sa byť veľkodušným, smeje sa Tankay. (Jégé);

opak. zried. smiavať sa, -a, -ajú

smiať sa [-ia-, -á-] ndk
1. prejavovať radosť smiechom: Ancza lala husarom pre czeressne a oni se smali (TRENČÍN 1585); usmyewat se, smyat se mrawnemu nalezj (KoB 1666); beda wam, který se ninj smegete, nebo kwiliti a plakati budete (SK 1697); mnozí kupovali, jiní prodávali, mnozí žrali, pili, smáli se a hrali (ASL 1763); gesly samé máme ssťasné weci, smegeme sa (BlR 18. st);
x. pren protož se radeji, že cos hladal, to již máš, moje srdce smeje (ASL 18. st) som šťastný
2. z koho, z čoho, nad čím posmievať sa, vysmievať sa niekomu, niečomu: ga w bjde wassy smati se budu a posmiwati se budu (SP 1696); taká se mne krivda deje, že se ze mňa každý smeje (PV 1761); ja nad zatracenim twogim budem se smati (GK 1779); gest kus zleg roboty, smiať se z cudzeg psoty (GP 1782)
3. usmievať sa: (Pavla) hned múg nález zmerkowala a trochu se smegice, rékla (VP 1764); on se mne smegic spitowal, kdo to mesto rjdi (AP 1771);
x. pren že bi bili ti sami blahoslaweni, kterym se stasti smege a služi (MS 1758) ktorí majú šťastie

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu