smiať sa smeje smejú nedok.
1. prejavovať radosť smiechom: veselo sa s., s. sa od srdca
2. posmievať sa: prečo sa mi s-š? s. sa z niečích rozpakov, s-l sa mu do tváre
3. usmievať sa: zďaleka sa na nás s-l
● s. sa pod fúzy šibalsky; s. sa niekomu do očí vysmievať sa; ten sa s-je najlepšie, kto sa s-je naposledy
smiať sa smeje sa smejú sa smej sa! smial sa smejúc sa smejúci sa smiatie (sa) nedok.
posmievať sa posmechom zľahčovať, znevažovať niekoho, smiechom prejavovať škodoradosť • obsmievať (koho, čo): posmievali sa mi, obsmievali ma, že sa bojím • expr.: posmeškovať (koho) • posmeškovať sa (komu) • posmechovať (koho) • posmechovať sa (komu): posmeškuje, posmechuje vlastnú rodinu; posmeškujú sa, posmechujú sa slabšiemu • zried. posmeškáriť (Matuška) • vysmievať sa • smiať sa (smiechom, posmechom prejavovať škodoradosť, opovrhnutie a pod.): vysmievali sa, smiali sa mu v škole pre veľké uši • ironizovať • zosmiešňovať (posmievať sa pomocou irónie, smiať sa z niekoho obyč. pred viacerými): rád každého ironizuje; zosmiešňovať kamaráta • uťahovať si (robiť si žarty, posmech z niekoho): bol to veselý človek, aj sám zo seba si rád uťahoval • expr.: vyškľabovať sa • poškľabovať sa • škľabiť sa: deti sa mu vyškľabujú, poškľabujú, že je nešikovný, že sa zajakáva • expr.: vyškierať sa • uškŕňať sa • škeriť sa • naškierať sa • uškierať sa (úsmevom jemne naznačovať iróniu, posmech): vyškierať sa, uškŕňať sa nad takým konaním; škerí sa, uškiera sa nad jeho naivitou • kraj. porúhať sa (Šoltésová, Jégé) • fraz.: strúhať mrkvu/mrkvičku (niekomu) • smiať sa do očí
p. aj smiať sa
smiať sa 1. prejavovať city (obyč. radosť) smiechom: smiať sa na vtipe, z plného hrdla • expr.: ceriť sa • vycierať sa (smiať sa ukazovaním zubov): za chrbtom sa mu ceria, vycierajú • expr.: zubiť sa • ceriť zuby (smiať sa s odkrytými zubami): zubí sa na každého; bez príčiny cerí zuby • hovor. vytŕčať zuby: veselo vytŕča zuby • expr. pučiť sa (zadúšať sa pri potláčaní smiechu): pučí sa pri myšlienke na prežité dobrodružstvo • usmievať sa (prejavovať príjemné pocity úsmevom): milo sa usmieva na dieťa • expr.: škeriť sa • škerdiť sa • vyškierať sa • uškierať sa • škeriť zuby • uškŕňať sa (úsmevom jemne naznačovať obyč. iróniu, škodoradosť, posmech a pod.): škerí, vyškiera sa nám do tváre; zlomyseľne, posmešne sa uškierajú, uškŕňajú • vysmievať sa • škľabiť sa • vyškľabovať sa • poškľabovať sa (smiechom dávať najavo opovrhovanie, nadradenosť, škodoradosť a pod.): vysmievať sa spolužiakovi, že je nešikovný; zlomyseľne sa nám škľabia, vyškľabujú • expr.: chechotať sa • chechtať sa • chachotať sa • chachtať sa • hahotať sa • chechliť sa (hlasno, samopašne, často aj zlomyseľne sa smiať) • expr.: rehotať sa • rehúňať sa • hovor. expr.: rehliť sa • rehniť sa • rehoniť sa • rehtať sa (hlasno a neviazane): v kúte miestnosti sa rehotali, rehúňali, reh(o)nili podgurážení chlapi • expr.: chichotať sa • chichtať sa • chichúňať sa • chichútať sa • chichliť sa (samopašne sa smiať obyč. vysoko znejúcim drobným smiechom; obyč. o ženách a deťoch): dievčence si čosi šuškali a veselo sa chichotali, chichúňali • fraz.: zachádzať sa/zachodiť sa od smiechu • zadúšať sa/dusiť sa od smiechu • zadŕhať sa od smiechu • pukať od smiechu (pri smiechu vyrážajúcom dych)
2. p. posmievať sa
smiať sa, smeje sa, smejú sa, smial sa, rozk. smej sa nedok.
1. prejavovať radosť, veselosť charakteristickými pohybmi svalov v obličaji, sprevádzanými charakteristickým zvukom: s. sa zo srdca, z chuti, na plné ústa; Smial sa z plného hrdla. (Letz) Smiali sme sa na ňom, dobre sme sa nerozpučili. (Tim.) Janko sa smial tiež, hoc ani nevedel na čom. (Ráz.-Mart.) Smiali sa do popuku. (Tat.); pren. Ten sa smeje najlepšie, kto sa naposledy smeje. (prísl.) Oči sa im smiali (Skal.) boli usmiati; pren. Slniečko, smej sa! (Šteinh.) svieť; s. sa pod fúzy, do hrsti potajomky;
2. (komu, čomu, z koho, z čoho) posmievať sa, vysmievať sa, robiť si žarty: Dievky sa smejú mládencovi. (Ráz.) Ty sa môjmu potu smeješ? (J. Kráľ) Možno sa aj ja budem ešte z vás smiať. (Bedn.) Smial sa z jej rozpakov. (Urb.)
3. (na koho) smiechom, úsmevom prejavovať niekomu náklonnosť, priazeň: Smial sa na Anču. (Zgur.)
4. so smiechom niečo hovoriť: Nevyplatí sa byť veľkodušným, smeje sa Tankay. (Jégé);
opak. zried. smiavať sa, -a, -ajú
smiať sa [-ia-, -á-] ndk 1. prejavovať radosť smiechom: Ancza lala husarom pre czeressne a oni se smali (TRENČÍN 1585); usmyewat se, smyat se mrawnemu nalezj (KoB 1666); beda wam, který se ninj smegete, nebo kwiliti a plakati budete (SK 1697); mnozí kupovali, jiní prodávali, mnozí žrali, pili, smáli se a hrali (ASL 1763); gesly samé máme ssťasné weci, smegeme sa (BlR 18. st); x. pren protož se radeji, že cos hladal, to již máš, moje srdce smeje (ASL 18. st) som šťastný 2. z koho, z čoho, nad čím posmievať sa, vysmievať sa niekomu, niečomu: ga w bjde wassy smati se budu a posmiwati se budu (SP 1696); taká se mne krivda deje, že se ze mňa každý smeje (PV 1761); ja nad zatracenim twogim budem se smati (GK 1779); gest kus zleg roboty, smiať se z cudzeg psoty (GP 1782) 3. usmievať sa: (Pavla) hned múg nález zmerkowala a trochu se smegice, rékla (VP 1764); on se mne smegic spitowal, kdo to mesto rjdi (AP 1771); x. pren že bi bili ti sami blahoslaweni, kterym se stasti smege a služi (MS 1758) ktorí majú šťastie