smiať sa, smeje sa, smejú sa, smial sa, rozk. smej sa nedok.
1. prejavovať radosť, veselosť charakteristickými pohybmi svalov v obličaji, sprevádzanými charakteristickým zvukom: s. sa zo srdca, z chuti, na plné ústa; Smial sa z plného hrdla. (Letz) Smiali sme sa na ňom, dobre sme sa nerozpučili. (Tim.) Janko sa smial tiež, hoc ani nevedel na čom. (Ráz.-Mart.) Smiali sa do popuku. (Tat.); pren. Ten sa smeje najlepšie, kto sa naposledy smeje. (prísl.) Oči sa im smiali (Skal.) boli usmiati; pren. Slniečko, smej sa! (Šteinh.) svieť; s. sa pod fúzy, do hrsti potajomky;
2. (komu, čomu, z koho, z čoho) posmievať sa, vysmievať sa, robiť si žarty: Dievky sa smejú mládencovi. (Ráz.) Ty sa môjmu potu smeješ? (J. Kráľ) Možno sa aj ja budem ešte z vás smiať. (Bedn.) Smial sa z jej rozpakov. (Urb.)
3. (na koho) smiechom, úsmevom prejavovať niekomu náklonnosť, priazeň: Smial sa na Anču. (Zgur.)
4. so smiechom niečo hovoriť: Nevyplatí sa byť veľkodušným, smeje sa Tankay. (Jégé);
opak. zried. smiavať sa, -a, -ajú