Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp sss ssj ma hssjV

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
smiať sa smeje smejú smial nedok.

posmievať sa posmechom zľahčovať, znevažovať niekoho, smiechom prejavovať škodoradosť • obsmievať (koho, čo): posmievali sa mi, obsmievali ma, že sa bojímexpr.: posmeškovať (koho) • posmeškovať sa (komu) • posmechovať (koho) • posmechovať sa (komu): posmeškuje, posmechuje vlastnú rodinu; posmeškujú sa, posmechujú sa slabšiemuzried. posmeškáriť (Matuška)vysmievať sasmiať sa (smiechom, posmechom prejavovať škodoradosť, opovrhnutie a pod.): vysmievali sa, smiali sa mu v škole pre veľké ušiironizovaťzosmiešňovať (posmievať sa pomocou irónie, smiať sa z niekoho obyč. pred viacerými): rád každého ironizuje; zosmiešňovať kamarátauťahovať si (robiť si žarty, posmech z niekoho): bol to veselý človek, aj sám zo seba si rád uťahovalexpr.: vyškľabovať sapoškľabovať saškľabiť sa: deti sa mu vyškľabujú, poškľabujú, že je nešikovný, že sa zajakávaexpr.: vyškierať sauškŕňať saškeriť sanaškierať sauškierať sa (úsmevom jemne naznačovať iróniu, posmech): vyškierať sa, uškŕňať sa nad takým konaním; škerí sa, uškiera sa nad jeho naivitoukraj. porúhať sa (Šoltésová, Jégé)fraz.: strúhať mrkvu/mrkvičku (niekomu) • smiať sa do očí

p. aj smiať sa


smiať sa 1. prejavovať city (obyč. radosť) smiechom: smiať sa na vtipe, z plného hrdlaexpr.: ceriť savycierať sa (smiať sa ukazovaním zubov): za chrbtom sa mu ceria, vycierajúexpr.: zubiť saceriť zuby (smiať sa s odkrytými zubami): zubí sa na každého; bez príčiny cerí zubyhovor. vytŕčať zuby: veselo vytŕča zubyexpr. pučiť sa (zadúšať sa pri potláčaní smiechu): pučí sa pri myšlienke na prežité dobrodružstvousmievať sa (prejavovať príjemné pocity úsmevom): milo sa usmieva na dieťaexpr.: škeriť saškerdiť savyškierať sauškierať saškeriť zubyuškŕňať sa (úsmevom jemne naznačovať obyč. iróniu, škodoradosť, posmech a pod.): škerí, vyškiera sa nám do tváre; zlomyseľne, posmešne sa uškierajú, uškŕňajúvysmievať saškľabiť savyškľabovať sapoškľabovať sa (smiechom dávať najavo opovrhovanie, nadradenosť, škodoradosť a pod.): vysmievať sa spolužiakovi, že je nešikovný; zlomyseľne sa nám škľabia, vyškľabujúexpr.: chechotať sachechtať sachachotať sachachtať sahahotať sachechliť sa (hlasno, samopašne, často aj zlomyseľne sa smiať) • expr.: rehotať sarehúňať sahovor. expr.: rehliť sarehniť sarehoniť sarehtať sa (hlasno a neviazane): v kúte miestnosti sa rehotali, rehúňali, reh(o)nili podgurážení chlapiexpr.: chichotať sachichtať sachichúňať sachichútať sachichliť sa (samopašne sa smiať obyč. vysoko znejúcim drobným smiechom; obyč. o ženách a deťoch): dievčence si čosi šuškali a veselo sa chichotali, chichúňalifraz.: zachádzať sa/zachodiť sa od smiechuzadúšať sa/dusiť sa od smiechuzadŕhať sa od smiechupukať od smiechu (pri smiechu vyrážajúcom dych)

2. p. posmievať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

smiať sa, smeje sa, smejú sa, smial sa, rozk. smej sa nedok.

1. prejavovať radosť, veselosť charakteristickými pohybmi svalov v obličaji, sprevádzanými charakteristickým zvukom: s. sa zo srdca, z chuti, na plné ústa; Smial sa z plného hrdla. (Letz) Smiali sme sa na ňom, dobre sme sa nerozpučili. (Tim.) Janko sa smial tiež, hoc ani nevedel na čom. (Ráz.-Mart.) Smiali sa do popuku. (Tat.); pren. Ten sa smeje najlepšie, kto sa naposledy smeje. (prísl.) Oči sa im smiali (Skal.) boli usmiati; pren. Slniečko, smej sa! (Šteinh.) svieť; s. sa pod fúzy, do hrsti potajomky;

2. (komu, čomu, z koho, z čoho) posmievať sa, vysmievať sa, robiť si žarty: Dievky sa smejú mládencovi. (Ráz.) Ty sa môjmu potu smeješ? (J. Kráľ) Možno sa aj ja budem ešte z vás smiať. (Bedn.) Smial sa z jej rozpakov. (Urb.)

3. (na koho) smiechom, úsmevom prejavovať niekomu náklonnosť, priazeň: Smial sa na Anču. (Zgur.)

4. so smiechom niečo hovoriť: Nevyplatí sa byť veľkodušným, smeje sa Tankay. (Jégé);

opak. zried. smiavať sa, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

smiať nedokonavé sloveso
(ja) smejem VKesa+; (ty) smeješ VKesb+; (on, ona, ono) smeje VKesc+; (my) smejeme VKepa+; (vy) smejete VKepb+; (oni, ony) smejú VKepc+;

(ja som, ty si, on) smial VLesam+; (ona) smiala VLesaf+; (ono) smialo VLesan+; (oni, ony) smiali VLepah+;
(ty) smej! VMesb+; (my) smejme! VMepa+; (vy) smejte! VMepb+;
(nejako) smejúc VHe+;

smiať sa [-ia-, -á-] ndk
1. prejavovať radosť smiechom: Ancza lala husarom pre czeressne a oni se smali trenčín 1585; usmyewat se, smyat se mrawnemu nalezj kob 1666; beda wam, který se ninj smegete, nebo kwiliti a plakati budete sk 1697; mnozí kupovali, jiní prodávali, mnozí žrali, pili, smáli se a hrali asl 1763; gesly samé máme ssťasné weci, smegeme sa blr 18. st; pren protož se radeji, že cos hladal, to již máš, moje srdce smeje asl 18. st som šťastný
2. z koho, z čoho, nad čím posmievať sa, vysmievať sa niekomu, niečomu: ga w bjde wassy smati se budu a posmiwati se budu sp 1696; taká se mne krivda deje, že se ze mňa každý smeje pv 1761; ja nad zatracenim twogim budem se smati gk 1779; gest kus zleg roboty, smiať se z cudzeg psoty gp 1782
3. usmievať sa: (Pavla) hned múg nález zmerkowala a trochu se smegice, rékla vp 1764; on se mne smegic spitowal, kdo to mesto rjdi ap 1771; pren že bi bili ti sami blahoslaweni, kterym se stasti smege a služi ms 1758 ktorí majú šťastie

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor