Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

smerovať nedok.

1. ísť, pohybovať sa istým smerom: lietadlo s-je na juh, vojsko s-lo k mostu

2. byť obrátený istým smerom: okná s-jú do parku;

pren. vie, kde jeho poznámka s-je mieri

3. usilovať sa dosiahnuť (cieľ): politika s-je k zachovaniu mieru, veda s-je k pokroku

4. vyvíjať sa, dospievať: naša spoločnosť s-je k právnemu štátu

5. byť zacielený, obracať sa: nariadenie s-je proti rozkrádačom

6. odb. orientovať al. nastavovať istým smerom: s. zásielku, vlak usmerňovať; s. anténu zameriavať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
smerovať ‑uje ‑ujú nedok.

ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


orientovať sa 1. mať dostačujúce vedomosti o (svojej) polohe, o situácii, o stave v istom odbore a pod. • vyznať samať rozhľadmať prehľad: dobre sa orientuje, vyzná sa v meste, v cudzom prostredí; má prehľad o veciach; v politike má (dobrý) rozhľadbyť informovaný: v odbore je dobre informovanýrozumieť sa (niečomu, do niečoho): rozumie sa športu, rozumie sa do športu

2. usmerňovať svoju činnosť istým smerom, na dosiahnutie istého cieľa • zameriavať sazacieľovať saupriamovať sa: výskum sa orientuje, zameriava, zacieľuje, upriamuje na vyliečenie rakovinysústreďovať sasmerovať: publicistika sa sústreďuje na aktuálne problémy; politika smeruje k zachovaniu sociálneho mierukniž. sledovať: sledovať iba svoje záujmypoznať: pozná len vlastný prospech


smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k morukráčaťísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domovletieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavyplávať (na vode): loď pláva do prístavuhovor.: kerovaťkarovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov

p. aj ísť

2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hradkniž. spieťdospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemuísť: ide pomaly k svojmu cieľuvyvíjať sapostupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncuústiťvyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky

3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriťcieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otecobracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na náskniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centramať tendenciuhovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

smerovať, -uje, -ujú nedok.

1. (kam) pohybovať sa, ísť, letieť ap. istým smerom: Četníci smerovali k mestu. (Jil.) Prešli Marianskou ulicou a smerovali von. (Pláv.) Vojaci smerovali na západ. (Tat.)

2. (kam) byť obrátený: okná smerujú na juh; Cárky smerujú k močidlu. (Kuk.)

3. (k čomu) snažiť sa o niečo, usilovať sa o niečo: Celým svojím počínaním smerovala k jednému cieľu. (Letz) Pokroková veda smeruje k blahu a šťastiu ľudskej spoločnosti. (Pláv.); umelecké smerovanie (Mráz);

4. (k čomu) viesť, spieť niekam: Náruživosti človeka smerujú ku zlému. (Kuk.) Stačilo poskladať fakty a položiť otázku, z čoho vyvierajú a k čomu smerujú. (Urb.)

5. byť zacielený, sledovať istý cieľ, cieliť niekam al. k niečomu: Ústup smeroval k tomu, aby syna priviedol do rozpakov. (Kuk.) Gazdovia vycítili, kam Mišo smeruje, a mlčky sa usmiali. (Jil.)

6. odb. (čo) otáčať do istého, najvhodnejšieho smeru: s. anténu

Morfologický analyzátor

smerovať nedokonavé sloveso
(ja) smerujem VKesa+; (ty) smeruješ VKesb+; (on, ona, ono) smeruje VKesc+; (my) smerujeme VKepa+; (vy) smerujete VKepb+; (oni, ony) smerujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) smeroval VLesam+; (ona) smerovala VLesaf+; (ono) smerovalo VLesan+; (oni, ony) smerovali VLepah+;
(ty) smeruj! VMesb+; (my) smerujme! VMepa+; (vy) smerujte! VMepb+;
(nejako) smerujúc VHe+;

smerovať ndk
1. pohybovať sa istým smerom; byť nasmerovaný istým smerom: pocesnjk kam zmeruge, prosto, bez obchazenj gde, na strany nech se nenachiluge kob 1666; taky se prsten dawa na prst, od ktereho žila k srdcy zmeruge le 1730
2. k čomu snažiť sa o niečo, usilovať sa o niečo: k tomu konczy zmeruge a wstahuge se nawka swateg episstoly tc 1631; dábel ne toliko k zastaweny djla Krystowa smérowal, ale naprosto k wyhlazenj geho cob 17. st; o to se winasnažowat mame, čo bi k pokogj a tichostj zmerowalo b. bystrica 1779; k tomu smeruge y s. Pawel, kdj napomina swjch tezalonicenskjch cs 18. st
3. k čomu viesť, spieť niekam: co se ginich rečj dotiče, nebo ne trefne zmerugj k cilj doctorowemu tp 1691; reči tvrde, k zlemu jmenu smerujice sitno 1780 lp; to gsem wiwolil, co k škode meg zmerowalo pt 1796

Zvukové nahrávky niektorých slov

smerovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor