smerovať nedok.
1. ísť, pohybovať sa istým smerom: lietadlo s-je na juh, vojsko s-lo k mostu
2. byť obrátený istým smerom: okná s-jú do parku;
pren. vie, kde jeho poznámka s-je mieri
3. usilovať sa dosiahnuť (cieľ): politika s-je k zachovaniu mieru, veda s-je k pokroku
4. vyvíjať sa, dospievať: naša spoločnosť s-je k právnemu štátu
5. byť zacielený, obracať sa: nariadenie s-je proti rozkrádačom
6. odb. orientovať al. nastavovať istým smerom: s. zásielku, vlak usmerňovať; s. anténu zameriavať
smerovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok.
ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak • kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti • zried. zakračovať (Jégé, F. Hečko) • uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine • vykračovať • expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračuje • zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom • zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca • stúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou • hýbať sa: Čo sa nehýbete? • vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou • hovor. šliapať • hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami • expr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za nami • expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovať • hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč • smerovať • mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené? • hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť • merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domov • fraz.: zošívať cestu • šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať • odoberať sa • brať sa • poberať sa • expr.: pratať sa • pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto! • expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte! • expr.: vliecť sa • ťahať (sa) • hovor. expr.: štrachať sa • tralákať sa • tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu • expr.: ťarbať sa • škarbať • šľampať • šmotkať sa • cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami • expr.: teperiť sa • terigať sa • redikať sa • nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom • nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa • šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu • expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici • expr.: trmácať sa • trmázgať sa • trmádzgať sa • drgáňať sa • drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta • hovor., trocha pejor.: trepať sa • trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne • expr.: drobčiť • cupkať • cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou • expr. badkať • hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami • expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov • expr.: capkať • ťapkať • tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate • expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady • expr.: hopkať • hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)
2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2
orientovať sa 1. mať dostačujúce vedomosti o (svojej) polohe, o situácii, o stave v istom odbore a pod. • vyznať sa • mať rozhľad • mať prehľad: dobre sa orientuje, vyzná sa v meste, v cudzom prostredí; má prehľad o veciach; v politike má (dobrý) rozhľad • byť informovaný: v odbore je dobre informovaný • rozumieť sa (niečomu, do niečoho): rozumie sa športu, rozumie sa do športu
2. usmerňovať svoju činnosť istým smerom, na dosiahnutie istého cieľa • zameriavať sa • zacieľovať sa • upriamovať sa: výskum sa orientuje, zameriava, zacieľuje, upriamuje na vyliečenie rakoviny • sústreďovať sa • smerovať: publicistika sa sústreďuje na aktuálne problémy; politika smeruje k zachovaniu sociálneho mieru • kniž. sledovať: sledovať iba svoje záujmy • poznať: pozná len vlastný prospech
smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k moru • kráčať • ísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domov • letieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavy • plávať (na vode): loď pláva do prístavu • hovor.: kerovať • karovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov
p. aj ísť
2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hrad • kniž. spieť • dospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemu • ísť: ide pomaly k svojmu cieľu • vyvíjať sa • postupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncu • ústiť • vyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky
3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriť • cieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otec • obracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na nás • kniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centra • mať tendenciu • hovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku
smerovať, -uje, -ujú nedok.
1. (kam) pohybovať sa, ísť, letieť ap. istým smerom: Četníci smerovali k mestu. (Jil.) Prešli Marianskou ulicou a smerovali von. (Pláv.) Vojaci smerovali na západ. (Tat.)
2. (kam) byť obrátený: okná smerujú na juh; Cárky smerujú k močidlu. (Kuk.)
3. (k čomu) snažiť sa o niečo, usilovať sa o niečo: Celým svojím počínaním smerovala k jednému cieľu. (Letz) Pokroková veda smeruje k blahu a šťastiu ľudskej spoločnosti. (Pláv.); umelecké smerovanie (Mráz);
4. (k čomu) viesť, spieť niekam: Náruživosti človeka smerujú ku zlému. (Kuk.) Stačilo poskladať fakty a položiť otázku, z čoho vyvierajú a k čomu smerujú. (Urb.)
5. byť zacielený, sledovať istý cieľ, cieliť niekam al. k niečomu: Ústup smeroval k tomu, aby syna priviedol do rozpakov. (Kuk.) Gazdovia vycítili, kam Mišo smeruje, a mlčky sa usmiali. (Jil.)
6. odb. (čo) otáčať do istého, najvhodnejšieho smeru: s. anténu
smerovať ndk 1. pohybovať sa istým smerom; byť nasmerovaný istým smerom: pocesnjk kam zmeruge, prosto, bez obchazenj gde, na strany nech se nenachiluge (KoB 1666); taky se prsten dawa na prst, od ktereho žila k srdcy zmeruge (Le 1730) 2. k čomu snažiť sa o niečo, usilovať sa o niečo: k tomu konczy zmeruge a wstahuge se nawka swateg episstoly (TC 1631); dábel ne toliko k zastaweny djla Krystowa smérowal, ale naprosto k wyhlazenj geho (COB 17. st); o to se winasnažowat mame, čo bi k pokogj a tichostj zmerowalo (B. BYSTRICA 1779); k tomu smeruge y s. Pawel, kdj napomina swjch tezalonicenskjch (CS 18. st) 3. k čomu viesť, spieť niekam: co se ginich rečj dotiče, nebo ne trefne zmerugj k cilj doctorowemu (TP 1691); reči tvrde, k zlemu jmenu smerujice (SITNO 1780 LP); to gsem wiwolil, co k škode meg zmerowalo (PT 1796)