Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

smerovať nedok.

1. ísť, pohybovať sa istým smerom: lietadlo s-je na juh, vojsko s-lo k mostu

2. byť obrátený istým smerom: okná s-jú do parku;

pren. vie, kde jeho poznámka s-je mieri

3. usilovať sa dosiahnuť (cieľ): politika s-je k zachovaniu mieru, veda s-je k pokroku

4. vyvíjať sa, dospievať: naša spoločnosť s-je k právnemu štátu

5. byť zacielený, obracať sa: nariadenie s-je proti rozkrádačom

6. odb. orientovať al. nastavovať istým smerom: s. zásielku, vlak usmerňovať; s. anténu zameriavať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
smerovať ‑uje ‑ujú nedok.

smerovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok.

ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


orientovať sa 1. mať dostačujúce vedomosti o (svojej) polohe, o situácii, o stave v istom odbore a pod. • vyznať samať rozhľadmať prehľad: dobre sa orientuje, vyzná sa v meste, v cudzom prostredí; má prehľad o veciach; v politike má (dobrý) rozhľadbyť informovaný: v odbore je dobre informovanýrozumieť sa (niečomu, do niečoho): rozumie sa športu, rozumie sa do športu

2. usmerňovať svoju činnosť istým smerom, na dosiahnutie istého cieľa • zameriavať sazacieľovať saupriamovať sa: výskum sa orientuje, zameriava, zacieľuje, upriamuje na vyliečenie rakovinysústreďovať sasmerovať: publicistika sa sústreďuje na aktuálne problémy; politika smeruje k zachovaniu sociálneho mierukniž. sledovať: sledovať iba svoje záujmypoznať: pozná len vlastný prospech


smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k morukráčaťísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domovletieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavyplávať (na vode): loď pláva do prístavuhovor.: kerovaťkarovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov

p. aj ísť

2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hradkniž. spieťdospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemuísť: ide pomaly k svojmu cieľuvyvíjať sapostupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncuústiťvyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky

3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriťcieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otecobracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na náskniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centramať tendenciuhovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

smerovať, -uje, -ujú nedok.

1. (kam) pohybovať sa, ísť, letieť ap. istým smerom: Četníci smerovali k mestu. (Jil.) Prešli Marianskou ulicou a smerovali von. (Pláv.) Vojaci smerovali na západ. (Tat.)

2. (kam) byť obrátený: okná smerujú na juh; Cárky smerujú k močidlu. (Kuk.)

3. (k čomu) snažiť sa o niečo, usilovať sa o niečo: Celým svojím počínaním smerovala k jednému cieľu. (Letz) Pokroková veda smeruje k blahu a šťastiu ľudskej spoločnosti. (Pláv.); umelecké smerovanie (Mráz);

4. (k čomu) viesť, spieť niekam: Náruživosti človeka smerujú ku zlému. (Kuk.) Stačilo poskladať fakty a položiť otázku, z čoho vyvierajú a k čomu smerujú. (Urb.)

5. byť zacielený, sledovať istý cieľ, cieliť niekam al. k niečomu: Ústup smeroval k tomu, aby syna priviedol do rozpakov. (Kuk.) Gazdovia vycítili, kam Mišo smeruje, a mlčky sa usmiali. (Jil.)

6. odb. (čo) otáčať do istého, najvhodnejšieho smeru: s. anténu

smerovať ndk
1. pohybovať sa istým smerom; byť nasmerovaný istým smerom: pocesnjk kam zmeruge, prosto, bez obchazenj gde, na strany nech se nenachiluge (KoB 1666); taky se prsten dawa na prst, od ktereho žila k srdcy zmeruge (Le 1730)
2. k čomu snažiť sa o niečo, usilovať sa o niečo: k tomu konczy zmeruge a wstahuge se nawka swateg episstoly (TC 1631); dábel ne toliko k zastaweny djla Krystowa smérowal, ale naprosto k wyhlazenj geho (COB 17. st); o to se winasnažowat mame, čo bi k pokogj a tichostj zmerowalo (B. BYSTRICA 1779); k tomu smeruge y s. Pawel, kdj napomina swjch tezalonicenskjch (CS 18. st)
3. k čomu viesť, spieť niekam: co se ginich rečj dotiče, nebo ne trefne zmerugj k cilj doctorowemu (TP 1691); reči tvrde, k zlemu jmenu smerujice (SITNO 1780 LP); to gsem wiwolil, co k škode meg zmerowalo (PT 1796)

Zvukové nahrávky niektorých slov

smerovať: →speex →vorbis
a balenie, musia smerovať et conditionnement, doivent concourir
ktoré sa môžu smerovať qui peuvent être canalisés
politiky, ktorá tiež smeruje politique qui vise également
politiky rozvoja vidieka smeruje politique de développement rural tend
vychádzajú a kam smerujú partent et s'adressent

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu