smer -u m.
1. myslená čiara pohybu k istému miestu, objektu ap.: správny, neznámy s., s. toku, vetra; postupovať rozličnými s-mi, sedieť v s-e jazdy
2. zacielenie, ráz, povaha: nový s. života, školy humanitného s-u
3. súhrn náhľadov, zásad ap. v umení, vo vede, v politike (obyč. v istom čase): umelecký, filozofický s.;
smerom na predl. s A, smerom do, smerom od predl. s G, smerom k predl. s D: s. na Žilinu, s. do Košíc, s. od jazera, s. k lesu;
smerový príd.: poštové s-é číslo; s-á anténa
povaha 1. súhrn vlastností určujúcich správanie človeka a reagovanie na vonkajšie podnety • temperament • letora: pokojná, výbušná povaha, letora; pokojný, výbušný temperament; flegmatická letora • hovor. nátura: mať dobrú náturu • kniž. naturel: národný naturel • duch • založenie: byť veselého ducha; svojím založením je optimista • charakter: je to pevný charakter
2. súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter • ráz: kniha vedeckej povahy, vedeckého charakteru, rázu; romantický ráz opery • smer: škola humanitného smeru • zacielenie: ideové zacielenie diela
p. aj charakter 2
ráz súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter: romantický ráz, charakter opery • povaha: povaha choroby • kniž. tvár • tvárnosť: tvár, tvárnosť spoločnosti • smer: školy humanitného smeru • podoba: jeho tvár nadobudla smutnú podobu • štýl (ráz veci al. javu): štýl obliekania • typ (ráz, ktorému zodpovedá skupina javov): typ strednej školy • založenie • kniž. razenie (základná povahová vlastnosť): svojím založením je optimista; človek starého razenia • duch (celkový ráz): duch doby • akcent: báseň má osobný akcent • tón (charakter rečového prejavu): všeľudský tón umeleckého diela • kniž. kolorit: dobový kolorit románu • expr. punc: dielo má politický punc • črta (charakteristická vlastnosť): všetky stavby majú spoločnú črtu • rámec • forma: odovzdávanie cien malo slávnostný rámec, slávnostnú formu • nálada (celkový ráz): nálada obrazu
sloh 1. spôsob výberu, používania a utvárania umeleckých prostriedkov a postupov typický pre isté obdobie, pre istých tvorcov al. dielo • štýl: budova v modernom slohu, štýle; prístavby rozličného slohu, štýlu • smer (v umení): je to už nový hudobný smer
2. využívanie jazykových prostriedkov typické pre istý prejav al. pre istého autora • štýl: náučný sloh, štýl • reč: umelecká reč
smer 1. zameranie, zacielenie niečoho, čo sa vyvíja: jeho život dostal nový smer • ráz • charakter • povaha (súhrn príznačných vlastností): školy technického rázu, charakteru • trend (celkový smer vývinu): svetový trend • kurz (vopred určený smer): politický kurz • orientácia: kultúrna orientácia • prúd: nové myšlienkové prúdy
2. myslená čiara k istému objektu: postupovať stále tým istým smerom • strana (priestor ležiaci v istom smere): rozpŕchli sa na všetky strany • expr. ďah: Ktorým ďahom pôjdeme? • kurz: kurz lietadla
3. p. sloh 1
smer, -u, 6. p. -e m.
1. myslená línia, po ktorej sa deje nejaký pohyb, určená vzhľadom na svetové strany, na polohu (kolmú, zvislú, šikmú a pod.): s. vetra; Strelka kompasu ukáže správny smer. (Horov) Autá prebehujú tým i protivným smerom. (Kuk.) Vlak sa hýbal neznámym smerom. (Ondr.) Pozreli tým smerom i videli Pařízka. (Urb.) Zástup sa rozchádzal všetkými smermi. (Hruš.); pren. Obratne sa vyhol všetkým dotazom v tomto smere (Letz) v tejto oblasti. Časopis je dokonalý v každom smere (Vlč.) po každej stránke. Chce mi dávať smer v tom alebo onom (Vaj.) chce ma usmerňovať.
● smerom (s predl.) vyjadruje pohyb bližšie určený predložkou: Kroky zaznievali smerom k nemu. (Kuk.) Ženy hrozili päsťami smerom k škole. (Urb.) Poberá sa smerom na Prešpork. (Al.) Smerom od Brodna začalo sa strieľať. (Heč.) Dal sa smerom do hôr. (Zúb.) Šli sa prejsť smerom za frndžiacimi kočmi. (Taj.)
2. ráz, povaha, charakter spôsob, zameranie (najmä niečoho, čo sa vyvíja): Vôľa i srdce mali u bratov od chodný smer. (Záb.) Jeho život dostal nový smer. (Pláv.)
3. súhrn názorov, zásad a pravidiel, ktoré sa uplatňujú v istej dobe vo vede, v umení, v politike a v hospodárstve: literárny, umelecký s.; filozofický s.; Odhodiac stranou všetky výdobytky do terajších maliarov hľadajú nové smery. (Jégé);
smerový príd. k 1: rádiotel. s-á anténa; let. s-é kormidlo
(jeden) smer; (bez) smeru; (k) smeru; (vidím) smer; (hej) smer!; (o) smere; (so) smerom;
(dva) smery; (bez) smerov; (k) smerom; (vidím) smery; (hej) smery!; (o) smeroch; (so) smermi;