smer -u m.
1. myslená čiara pohybu k istému miestu, objektu ap.: správny, neznámy s., s. toku, vetra; postupovať rozličnými s-mi, sedieť v s-e jazdy
2. zacielenie, ráz, povaha: nový s. života, školy humanitného s-u
3. súhrn náhľadov, zásad ap. v umení, vo vede, v politike (obyč. v istom čase): umelecký, filozofický s.;
smerom na predl. s A, smerom do, smerom od predl. s G, smerom k predl. s D: s. na Žilinu, s. do Košíc, s. od jazera, s. k lesu;
smerový príd.: poštové s-é číslo; s-á anténa