Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV priezviská

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

smelý príd.

1. nehľadiaci na nebezpečenstvo, odvážny; svedčiaci o tejto vlastnosti; op. bojazlivý: s. bojovník, vodič; s-á tvár, s. krok

2. prevyšujúci predpoklady, nezvyčajný: s. plán, s-á myšlienka, s-é požiadavky

3. opovážlivý, bezočivý: s. článok, s-é správanie;

smelo prísl.: s. útočiť, postupovať; môžeš to s. odmietnuť;

smelosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
smelý; smelo prísl.; smelosť ‑i ž.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

bojovný plný odhodlania bojovať, útočiť, nevzdávať sa, presadiť sa a pod. (o človeku); svedčiaci o tom • bojovnícky • bojový: mať bojovného, bojovníckeho ducha; všade vládne bojovná, bojová nálada • kniž. militantný • bojachtivý • útočný • výbojný (vyhľadávajúci al. vyvolávajúci boj, konflikt; op. pokojamilovný, mierny): militantné, bojachtivé skupiny; útočná, výbojná povaha • odvážny • smelý • odhodlaný (obyč. o prejavoch človeka vyjadrujúcich odhodlanie): odvážny, smelý, odhodlaný pohľad; odvážna, smelá, odhodlaná reč • revolučný • burcujúci: revolučná pieseň; burcujúce pokriky, heslá

porov. aj útočný

hrdinský vyznačujúci sa odvahou konať ušľachtilé, často život ohrozujúce skutky (o človeku); svedčiaci o hrdinstve • udatný: hrdinskí, udatní vojaci; hrdinský, udatný boj • kniž.: chrabrý • hrdinný: chrabrá, hrdinná armáda • kniž.: heroický • bohatiersky • junácky: heroický, bohatiersky, junácky duch • statočný • odvážny • smelý: statočný, odvážny, smelý záchranca, čin • expr. al. pejor.: frajerský • viťúzsky • expr. geroický (A. Bednár)

istý 1. ktorý sa zhoduje so skutočnosťou, v ktorom sa nemožno mýliť; určite taký • skutočný • pravdivý • pozitívny • dokázaný: to sú isté, skutočné, pravdivé, pozitívne fakty; istá, dokázaná vina • zaručený • garantovaný (ktorý má záruky, garancie): zaručený, garantovaný úspech • nepochybný • neklamný • nezvratný • kniž. apodiktický: nepochybný, neklamný, nezvratný dôkaz; apodiktické tvrdenie • bezpečný • zastar. istotný: ide o bezpečný omyl; vystríhať niekoho pred istotným nebezpečenstvom • nepodvratný • nepopierateľný • nevyvrátiteľný • nesporný • hovor. neodškriepiteľný: podoba syna a otca je nepopierateľná, nesporná, neodškriepiteľná • spoľahlivý (ktorému možno dôverovať): informácia zo spoľahlivého zdroja • skalopevný • expr. sväto-svätý: skalopevná, sväto-svätá pravda • hovor. tutový • slang.: zichrový • betónový: výhra je tutová, zichrová; betónový tip • expr. istučký

2. veriaci svojim schopnostiam, zručnostiam; majúci sebavedomie, istotu v seba; svedčiaci o tom (op. neistý) • sebavedomý • smelý (op. bojazlivý, nesmelý): istý, sebavedomý, smelý rečník, chirurg • pevný: pevný krok, pevná ruka • odhodlaný: pevný, odhodlaný hlas • spoľahlivý • presný: mať spoľahlivé, presné oko

3. p. bezpečný 1 4. p. určitý 2 5. p. určitý 3, nejaký, niektorý

smelý ktorý sa ničoho neľaká, ktorý sa vyznačuje smelosťou, odvahou; svedčiaci o tom (op. nesmelý) • odvážny: smelý, odvážny záchranca; smelé, odvážne skutky • nebojazlivý (op. bojazlivý): nebojazlivé zviera prišlo až k dverám domu • udatný • kniž. chrabrý (smelý v nebezpečenstve, ohrození): udatní, chrabrí bojovníci • junácky • hrdinský • bohatiersky (odvážny ako junák, hrdina, bohatier): junácki, hrdinskí mladí vojaci; bohatierske srdce • trúfanlivý • trúfalý • prismelý • priodvážny (príliš, neprimerane smelý): trúfalé, prismelé vystupovanie; trúfanlivé dievča • pren. kacírsky (odporujúci uznávanému názoru, odvážny na dané pomery): prísť s kacírskou myšlienkou • mužný • zastar. zmužilý • chlapský • odhodlaný (typický pre pravého muža): mužný, chlapský, odhodlaný čin • kniž.: nebojácny • neohrozený • zastar. odvážlivý • hovor. gurážny • expr. srdnatý • pren. expr. prometeovský • pren. expr. zastar. prometejský • expr. čertovský

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

smelý príd.

1. odvážny, nebojazlivý, nehľadiaci na nebezpečenstvo: s. človek, s. bojovník; Moja dievčina má smelé srdce. (Sládk.) Som smelá ako orlica. (Tim.)

2. prezrádzajúci odvahu, neohrozenosť: s-é oči (Kuk.); s-á tvár (Urb.);

3. prevyšujúci priemer al. očakávanie, nápadný nezvyklosťou, neobyčajný: s-á myšlienka (Urb., Krno); s-é plány (Len.); s-é sny (Ráz.-Mart.); s-á fantázia (Vaj.); žart. smelý nos (Rys.) zaujímavý, nápadný;

4. opovážlivý, bezočivý: s-á odpoveď (Škult); s-á žiadosť (Bedn.); Používal vždy smelších výrazov. (Vaj.);

smelo prísl.

1. odvážne: Nič sa nebojte, len smelo do boja. (Tim.)

2. bez obáv, pokojne: Myrtu môžeš smelo vyhodiť. (Stod.);

smelosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

smelý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) smelý; (bez) smelého; (k) smelému; (vidím) smelého; (o) smelom; (so) smelým;

(štyria) smelí; (bez) smelých; (k) smelým; (vidím) smelých; (o) smelých; (so) smelými;


(jeden) smelší; (bez) smelšieho; (k) smelšiemu; (vidím) smelšieho; (o) smelšom; (so) smelším;

(štyria) smelší; (bez) smelších; (k) smelším; (vidím) smelších; (o) smelších; (so) smelšími;


(jeden) najsmelší; (bez) najsmelšieho; (k) najsmelšiemu; (vidím) najsmelšieho; (o) najsmelšom; (s) najsmelším;

(traja) najsmelší; (bez) najsmelších; (k) najsmelším; (vidím) najsmelších; (o) najsmelších; (s) najsmelšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) smelý; (bez) smelého; (k) smelému; (vidím) smelý; (o) smelom; (so) smelým;

(dva) smelé; (bez) smelých; (k) smelým; (vidím) smelé; (o) smelých; (so) smelými;


(jeden) smelší; (bez) smelšieho; (k) smelšiemu; (vidím) smelší; (o) smelšom; (so) smelším;

(štyri) smelšie; (bez) smelších; (k) smelším; (vidím) smelšie; (o) smelších; (so) smelšími;


(jeden) najsmelší; (bez) najsmelšieho; (k) najsmelšiemu; (vidím) najsmelší; (o) najsmelšom; (s) najsmelším;

(dva) najsmelšie; (bez) najsmelších; (k) najsmelším; (vidím) najsmelšie; (o) najsmelších; (s) najsmelšími;


ženský rod

(jedna) smelá; (bez) smelej; (k) smelej; (vidím) smelú; (o) smelej; (so) smelou;

(dve) smelé; (bez) smelých; (k) smelým; (vidím) smelé; (o) smelých; (so) smelými;


(jedna) smelšia; (bez) smelšej; (k) smelšej; (vidím) smelšiu; (o) smelšej; (so) smelšou;

(dve) smelšie; (bez) smelších; (k) smelším; (vidím) smelšie; (o) smelších; (so) smelšími;


(jedna) najsmelšia; (bez) najsmelšej; (k) najsmelšej; (vidím) najsmelšiu; (o) najsmelšej; (s) najsmelšou;

(tri) najsmelšie; (bez) najsmelších; (k) najsmelším; (vidím) najsmelšie; (o) najsmelších; (s) najsmelšími;


stredný rod

(jedno) smelé; (bez) smelého; (k) smelému; (vidím) smelé; (o) smelom; (so) smelým;

(tri) smelé; (bez) smelých; (k) smelým; (vidím) smelé; (o) smelých; (so) smelými;


(jedno) smelšie; (bez) smelšieho; (k) smelšiemu; (vidím) smelšie; (o) smelšom; (so) smelším;

(tri) smelšie; (bez) smelších; (k) smelším; (vidím) smelšie; (o) smelších; (so) smelšími;


(jedno) najsmelšie; (bez) najsmelšieho; (k) najsmelšiemu; (vidím) najsmelšie; (o) najsmelšom; (s) najsmelším;

(tri) najsmelšie; (bez) najsmelších; (k) najsmelším; (vidím) najsmelšie; (o) najsmelších; (s) najsmelšími;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000*.

smelý príd
1. nehľadiaci na nebezpečenstvo, odvážny; svedčiaci o tejto vlastnosti: po powrazech chodjcy, yak su smelj kob 1666; ausa: smele skutki ks 1763; takto jim hovorí ten paholík smelý asl 1781; kteri kwonj welke oči ma, znak gest, že gest welice smelj kwonj pr 18. st
• Turci predce šturmovali, junakom maslaku dali, by smelého srdce byli hp 1596 aby sa nebáli; kohut na swem smetisku smelssj sin 1678 v domácom prostredí si viac človek dovolí; kterak bys ho (človeka) na smele nohy postawiti mohol sp 1696 posmeliť; Duch S. nam vdelil dar sili, a to preto, abi zme smelim srdcom wiznawali meno Pana káz 18. st bez strachu
2. prevyšujúci predpoklady, neobyčajný: o čemž negwjce pečuge (maliar), gest smelj štrich pemzljka pt 1796
3. opovážlivý, bezočivý: audax: smely, opowáženy; confidens: smely, opowažliwy ks 1763; postála ona na tak smelé ňezmislné zvedáňí, potem v plač sa pusťila br 1785
4. poskytujúci ochranu, bezpečný: receptus: smelé, bezpečné mjsto, kam člowek častokrát ucházá ks 1763; od kterich (chorôb) se ale skrze opatrné probjranj wagjček na čistem a smelem mjste zdržowanj uwarowat dagj hranovnica 18. st; subst
s. m odvážny človek: smelj ze zlich ssramku, nesmelj y w zamku sotwa se obstat muže bv 1652; z hňewliwym nečiň swadu a ze smelym nechoď na pússť kb 1757;
-o, -e prísl k 1: my oznamugeme smele Wassjm Milostjam, ze gest ten dom w nasy moczj ilava 1594; wždy som smelo po Brložneg hore dobitek honiwala p. lehota 1625; mocný zwytežitel smele stúpil do pekel cc 1655; nebespecenstwj newirownatedlne smelo znassy kob 1666; gestly mátoha a strassidlo wám se predstawi, smele se wiptáwagte vp 1764; ga smele powidat ag pod prisahu mozem pukanec 1788; k 3: (vrah) nikdy w oczy zadnemu czloweku smele pozryety nesmy b. štiavnica 17. st; blazen držy srdce na gaziku pres okno ze wssetečnosti do domu se diwa, welmi smelo do cudzeho pribytku chodiwa gv 1755; čloweče hrissny, prikazani ngelen cirkewne, ale boske smele prestupugess ms 1758; beda mňe, že sem welmy smelo obrazil stworytela mého blr 18. st; k 4: confidenter: smeló, bezpéčňe; exploranter: gistotňe, smele; tuto: bezpečňe, smele ks 1763;
-osť ž
1. odvážnosť: newim, odkad (predikant) tak weliku smelost dostal, že smy welmy bezpečne chodit po dedinach nemšová 1660; teto ženy ne tak ze smelostj, gako s weliké milostj až k nemu (ku Kristovi) pristupili sp 1696; nejprvši bol Zajac Ondra, ktery branil a jinym smelosti dodal ozdín 1754 dpb; Diosskorus chatrneho sjce rodu, ale wssak mnohe smelosty gest pt 1796; kone, kdis chleb z winem namoknuti gim daš, smelost weliku dostawagj pr 18. st
o solor: smelost dáwam ks 1763 posmeľujem
• ty, kteri skriti bily, wezmúce na sobe smelost, z geskine wissly pep 1771 osmeliac sa
2. opovážlivosť: pany hrabynka magycze welyku smelost, slyssym, cztyrytzet betzek wyna Wassy Milosty wzala s. l. 1563; (posol) Tetzelowi strani geho nestidate smelosti twrde domluwal sc 17. st; naduty Goliass tak hroznu smelostu a opowažliwostu ruhal se lidu izraelskemu ms 1758; audacia: smelost, opowážliwost ks 1763; walach za geho zarputilost a smelost powinen bude fl 1 zložit poniky 1793

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko SMELÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 19×, celkový počet lokalít: 13, v lokalitách:
BARDEJOV, okr. BARDEJOV – 3×;
ŽIAR NAD HRONOM, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 2×;
BLATNÉ, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 2×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 2×;
SENEC, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 2×;
ŽUPKOV, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 ŽARNOVICA) – 1×;
HONTIANSKE TRSŤANY, okr. LEVICE – 1×;
HRABIČOV, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 ŽARNOVICA) – 1×;
KREMNICA, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 1×;
PETROVANY, okr. PREŠOV – 1×;
SMOLENICE, okr. TRNAVA – 1×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 1×;
UĽANKA (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

smelý: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a smelé dievča sa ≈ a smělé děvče se
a smelý, stavím sa ≈ a sebeodvážnější, vsadím se
Európsky parlament smelý krok ≈ Evropský parlament smělý krok
keď ste takí smelí ≈ když jste takoví nebojsové
parlament smelý krok a ≈ parlament smělý krok a
smelé oči a tvár ≈ smělé oči a tvář
ste takí smelí, v ≈ jste takoví nebojsové, v
vlasoch, smelé oči a ≈ vlasech, smělé oči a
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a bol čoraz smelší ≈ and he grew bolder
a smelého muža, ale ≈ and brave man, but
ďalší smelý neger, čo ≈ another brave nigger what
je statočný a smelý ≈ is valiant and bold
odvážna a smelá ako ≈ bold and daring as
priveľmi smelé ženy, aby ≈ women too bold for
smelé, drobné a krehké ≈ bold, brash and delicate
tvár, smelé sivé oči ≈ face, bold gray eyes
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor