smeť -i obyč. mn. ž. smeti drobný odpad spôsobujúci neporiadok: kôš na s-i, odpratať s-i
● expr. mať niečoho ako s-í veľa; v → cudzom oku vidí s. a vo svojom brvno nevidí;
smetný príd.: s. kôš na smeti; s-á nádoba smetník;
smietka -y -tok ž. zdrob.
smeť -ti -tí ž.
smeť, -ti ž.
1. drobná nečistota, drobný odpadok: nádoba, kôš na s-i; vyvážať s-i
● mať niečoho ako s-i veľa; V cudzom oku vidí smeť, a vo svojom brvno nevidí (prísl.) vlastné chyby nevidí, a druhého chyby zveličuje.
2. expr. niečo zlé, bezcenné: Kto zná, akú smeť dovedie do domu. (Tim.); jazykové s-i (Jes-á) nesprávne, nenáležité slová, výrazy a pod.;
smietka, -y, -tok ž. zdrob. expr.
smeť, obyč. pl smetie ž drobná nečistota, drobný odpad: popel a smetj pred dwere sypatj gest zakazano (ŠTÍTNIK 1610); smety metlamy se metu (KoB 1666); moga milá hlawička, kde žesti se walala po blate, po ceste, po smeti (TEPLICA 1676); izba sotwa dwa try razi do roka se čistila, zametala, co tam bilo smetj a neradu (KT 1753); Fridrik tam wessgel do paloti nečisteg, pawucinami, smetami a ginssimi neradnostami naplneneg (MS 1758); wezmi smetj, ktere na wode plinu (HT 1760) L. pilkové, železné s. železné piliny: serrago: opilki, pilkowé smecj (KS 1763); kamen magnetowj gestlj nenj wzdickj mezi smetamj železnima, wssetku wladu tratj (SQ 1781) F. nasslj onj tam rozlične vecj, vssy tak mnoho, gako smetj (KC 1791) veľmi veľa; smietka [sme-] dem: (služobníci) kde gaku pawučinku widia, strhugu gu, kde gaku smetku widia, zdwihagu gu (KT 1753)