smaragd -u m. sýtozelený drahokam: náhrdelník so s-om;
smaragdový príd.: s. prsteň; s-á lúka zelená ako smaragd
smaragd -du pl. N -dy I -dmi m.
smaragd -u m. ‹g < semit› miner. hexagonálny nerast, odroda berylu, sýtozelený drahokam;
smaragdový príd.: s. prsteň;
smaragdovo prísl.
smaragd, -u m. sýtozelený drahokam: Mal šabľu ozdobenú veľkým smaragdom. (Hor.); pren. Smaragdy zrosenej trávy v slnci sa blyštia. (Mih.);
min. sýtozelená odroda berylu;
smaragdový príd.
1. týkajúci sa smaragdu, vzťahujúci sa na smaragd: s. prášok; s. prsteň s kameňom zo smaragdu;
2. bás. majúci farbu smaragdu, zelený: s. trávnik (Vlč.); s-é stráne (Horov);
smaragdovo/-e prísl. bás. sýtozelene: s. sa ligotať
smaragd m drahokam sýtozelenej farby: 2 zlate perstenky zenske, geden zabím kamenem a druhj szmaragdt (ZVOLEN 1595); mezy drahjm kamenj gest smaragd (KoB 1666); uffarby se ten succus na zeleno gako smaragd (OCh 17. st); prsstyenky smaragdowe 2 (BECKOV 1729); čzriewicze geg z diemanty a smaragdem wyložene se switily (PeP 1769); zem kamen smarakd donássá (KrP 1760); -ový, -inový príd: rubyntowych gest buglaruw cžtiry, smaragdowe cztiry (PRAZNOV 1630); ruža na prse, w kterey gest zelenych smaragdowych kamenku nekolko (RAJEC 1650); y dúha byla okolo stolici podobná wideňu smaragdinowému (KB 1756); widel ho (Boha) Jan sedicyho w smaragdowem truňe (GŠ 1758) vyzdobenom smaragdami; smaragdinus: smarakdowy (LD 18. st)