smútok [-ok, -ek] m
1. stav mysle prejavujúci sa skľúčenosťou, stiesnenosťou, zármutok, žiaľ: v pustej sigoti tá krásná panna velmi naríkala, s velkú žalostí a s velkým smútkem toho litovala asl 1560; czerna (farba) smutek nese, modra žalost bv 1652; nastal nám deň weselý, beze wssého smutku cc 1655; znám takých ludí, kterí sa dívali na tanec, smútku sa zbavili asl 1701; žalovati se mužeme pred ochrancem laskavym, ktery smutek potešuješ a krivdy opravuješ orkucany 1773 lp; pren w tem gezery smutku a zalosti geden každy zatracenec neprestane sobe nadhazowati nad oči swe, takto rikagice ms 1758; Neptunové srdce rezal smutek jak núž br 1785 trápil sa
o (kráľovičovi) uspokogeňi z obsáhnúťa králowskeho trúnu smútok mu wibilo a hlawi ds 1795 prestal smútiť
• toto zwestowánj slissjce král upadl do smútku a newoli vp 1764 zosmutnel; tak se običegne wodj, za weselym smutek chodj se 18. st po smiechu býva plač
2. isté obdobie po smrti niekoho blízkeho: černj kafftan na smutek nitra 1761; esse in luctu: w zarmutku, w smutku byti; moereo: smutek mám, wedem ks 1763
3. čierne šaty, páska ap. nosené v tomto období: recinium: smutek žensky; funebre vestimentum: smutek, smutkowy oďew ks 1763
o mrtwe telo pristrogene, t. g. namasstene, w smutek oblečene, od hrobaruw bjwa winassane kob 1666 do smútočných šiat;
smútkový príd k 1: tristificus: smutkowy, zarmútkowy, čo smutek anebo zarmútek činj ks 1763; k 3: czerneg paye ssirokeg na smutkowe ssaty n. mesto n. v. 1730 smútočné