smútiť -i nedok. prežívať smútok, byť smutný: s. za rodičmi;
opak. smútievať -a
smútiť prežívať smútok, byť smutný (op. tešiť sa): smúti za rodinou • žialiť (prežívať veľký smútok, žiaľ): žiali nad stratou syna • kniž. žalostiť (prežívaný smútok, žiaľ obyč. vyjadrovať aj navonok): bedáka, žalostí, že ostane sama • kniž. želieť • kniž. zastar. teskniť: želieť, teskniť nad svojím osudom • vzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za mladosťou • trúchliť (prežívať smútok za mŕtvym) • clivieť (so smútkom túžiť): clivie za domovom • ľútostiť • ľútiť (preciťovať ľútosť, súcit s dakým, s dačím): ľútostí, ľúti za strateným šťastím • nár. ľútať si (Kálal) • zarmucovať sa (pociťovať zármutok nad niečím): zarmucujú sa, že celý plán stroskotal • kormútiť sa • kniž. rmútiť sa (prežívať pocity smútku a trápenia): Nermúť sa už nad tým! • zried. melancholizovať (byť melancholický, zádumčivý, smutný) • pren.: plakať • nariekať • kvíliť • poet. lkať
smútiť, -i, -ia nedok. (po čom, za kým, za čím, nad čím i bezpredm.) pociťovať smútok, byť smutný, zarmútený: Dlho smútila po svojej domovine. (Vaj.) Rodičia smútili za ním ani za vlastným synom. (Al.) Smútil nad svojou slabosťou. (Bod.) Na Silvestra nik nesmúti. (Šteinh.);
opak. smútievať, -a, -ajú
|| smútiť sa zastar. žialiť, trúchliť: Nesmúť sa, Madlenka, buď už veselšou. (Vans.)
smútiť ndk pociťovať smútok, byť smutný: v sertzu mém i horko szmútzitz dž 1752; -ievať [-ív-] frekv: lugere solere: smutiwati pd 18. st; smútiť sa žialiť, trúchliť: proč se smútiss, proč se rmútiss cc 1655; smuty se, banuge, ponosuge se kob 1666; powidagicze, že sa bude smutity za matkou krupina 1746; moerore affligor: smutjm sa ks 1763; ja se po vás smútim, i vy se budete asl 1781; s. si žialiť si: prečo sy smutiss, dusso má blr 18. st