Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

smútiť -i nedok. prežívať smútok, byť smutný: s. za rodičmi;

opak. smútievať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
smútiť ‑i ‑ia nedok.

smútiť prežívať smútok, byť smutný (op. tešiť sa): smúti za rodinoužialiť (prežívať veľký smútok, žiaľ): žiali nad stratou synakniž. žalostiť (prežívaný smútok, žiaľ obyč. vyjadrovať aj navonok): bedáka, žalostí, že ostane samakniž. želieťkniž. zastar. teskniť: želieť, teskniť nad svojím osudomvzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za mladosťoutrúchliť (prežívať smútok za mŕtvym) • clivieť (so smútkom túžiť): clivie za domovomľútostiťľútiť (preciťovať ľútosť, súcit s dakým, s dačím): ľútostí, ľúti za strateným šťastímnár. ľútať si (Kálal)zarmucovať sa (pociťovať zármutok nad niečím): zarmucujú sa, že celý plán stroskotalkormútiť sakniž. rmútiť sa (prežívať pocity smútku a trápenia): Nermúť sa už nad tým!zried. melancholizovať (byť melancholický, zádumčivý, smutný) • pren.: plakaťnariekaťkvíliťpoet. lkať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

smútiť, -i, -ia nedok. (po čom, za kým, za čím, nad čím i bezpredm.) pociťovať smútok, byť smutný, zarmútený: Dlho smútila po svojej domovine. (Vaj.) Rodičia smútili za ním ani za vlastným synom. (Al.) Smútil nad svojou slabosťou. (Bod.) Na Silvestra nik nesmúti. (Šteinh.);

opak. smútievať, -a, -ajú

|| smútiť sa zastar. žialiť, trúchliť: Nesmúť sa, Madlenka, buď už veselšou. (Vans.)

Morfologický analyzátor

smútiť nedokonavé sloveso
(ja) smútim VKesa+; (ty) smútiš VKesb+; (on, ona, ono) smúti VKesc+; (my) smútime VKepa+; (vy) smútite VKepb+; (oni, ony) smútia VKepc+;

(ja som, ty si, on) smútil VLesam+; (ona) smútila VLesaf+; (ono) smútilo VLesan+; (oni, ony) smútili VLepah+;
(ty) smúť! VMesb+; (my) smúťme! VMepa+; (vy) smúťte! VMepb+;
(nejako) smútiac VHe+;

smútiť ndk pociťovať smútok, byť smutný: v sertzu mém i horko szmútzitz 1752;
-ievať [-ív-] frekv: lugere solere: smutiwati pd 18. st;
smútiť sa žialiť, trúchliť: proč se smútiss, proč se rmútiss cc 1655; smuty se, banuge, ponosuge se kob 1666; powidagicze, že sa bude smutity za matkou krupina 1746; moerore affligor: smutjm sa ks 1763; ja se po vás smútim, i vy se budete asl 1781;
s. si žialiť si: prečo sy smutiss, dusso má blr 18. st

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor