smädný príd.
1. majúci pocit smädu: s-é ústa, byť s.
2. túžiaci, dychtivý: s-á duša, byť s. po poznaní, za poznaním;
smädno prísl.
smädný -ná -né 2. st. -nejší príd.
dychtivý vášnivo, nedočkavo túžiaci; svedčiaci o dychtivosti • chtivý • žiadostivý: dychtivý po poznaní, chtivý poznania; dychtivý, žiadostivý pohľad • túžiaci • bažiaci • baživý • bažný • hladný • lačný • smädný (po duchovných al. materiálnych veciach): túžiaci, bažiaci, hladný, lačný, smädný po láske, bohatstve • túžobný: túžobné očakávanie • nedočkavý (ktorý sa nevie dočkať): nedočkavá mladosť, nedočkavá zvedavosť • expr. rozdychtený: celá je dychtivá, rozdychtená • zried. pachtivý
smädný 1. ktorý pociťuje smäd, túžiaci po vode, tekutine: smädný človek • vysmädnutý • pren. vyprahnutý: smädné, vysmädnuté, vyprahnuté ústa, hrdlo • kniž. žíznivý
2. p. dychtivý
žízniť arch. 1. pociťovať smäd (obyč. dlhší čas) • smädnúť: žízniť, smädnúť na púšti • byť smädný (obyč. momentálne): Nie si smädný?
2. p. túžiť
smädný príd. majúci, pociťujúci smäd: byť s.; s-é hrdlá (Jil.); s-é ústa (Tat.);
pren. túžiaci, dychtivý: s-á duša (Vaj., Urb.); Je smädný po poznaní. (Heč.) Pritisol smädné pery na biele telo. (Hor.);
smädný, smädlý [sma-] príd trpiaci pocitom smädu: sticulosus: žjžniwy, smadny (KS 1763); siticulosus: smadny (LD 18. st); gestli budess smadli, teda sa ti preto muožess napit na krčme (CA 18. st); sitibundus: smadlý (PD 18. st)