slza -y sĺz ž.
1. kvapka tekutiny vytekajúca z očí (obyč. pri plači): s-y ľútosti; zotrieť s-u z oka; pregĺgať s-y potláčať plač
2. expr. malé množstvo tekutiny, kvapka: s. vody, pálenky
□ prelievať, roniť s-y plakať
● expr. roniť krokodílie s-y predstierať plač;
slzička -y -čiek ž. zdrob.
kvapka 1. veľmi malé súdržné množstvo tekutiny: dažďové kvapky • kniž. kropaj: kropaj krvi, potu • rosa (kvapky vznikajúce zrazením vodnej pary): na čelo mu vystúpila rosa • expr. slza: slza pálenky
2. p. málo 1, trocha1 1
slza p. kvapka 1
slza, -y, sĺz ž.
1. výlučok očných žliaz unikajúci v podobe čírej tekutiny z očí pri plači al. fyzickom podráždení: roniť slzy, prelievať slzy; utierať si slzy; vyhŕkli mu (jej), zaliali ho (ju) slzy; byť dojatý k slzám veľmi; pregĺgať slzy premáhať plač; Do oči sa mu tlačili slzy (Min.) chcelo sa mu plakať.
● roniť krokodílie s-y predstierať ľútosť;
2. kniž. malá čiastka tekutiny, kvapka: rosná s. (Lask., Min.); Na riedkom ovsi schnú slzy dennice. (Heč.)
3. hovor. expr. malá dávka nápoja: Vypil tú slzu pálenky, ktorú mal ešte v poháriku. (Jégé)
4. ľud. s-y Panny Márie názov niektorých drobnokvetých rastlín;
slzička, -y, -čiek, zried. i slzka, -y, -ziek ž. zdrob. expr.
(jedna) slza; (bez) slzy; (k) slze; (vidím) slzu; (hej) slza!; (o) slze; (so) slzou;
(štyri) slzy; (bez) sĺz; (k) slzám; (vidím) slzy; (hej) slzy!; (o) slzách; (so) slzami;
slza [sl-, sel-] ž výlučok očných žliaz unikajúci v podobe čírej tekutiny z očí pri fyzickom al. psychickom podráždení: krásná panna svú prepeknú tvár slzami zmáčala asl 1560; kutikj na očoch slzi wipotiewagj kob 1666; welmi byl sem pohnutj, slzj mne z očý tékly slk 1766–80; jestli mócťi buďem, slzi zdržím br 1785 nerozplačem sa; hrjssnjk horké slzy by wyléwal žp 1788 trpko by ľutoval; pren: od prchlivosti tvé zamračeno jest slzami oko mé rl 1571 je mi do plaču o bot wezmy matky bozy slzy a bedernyk, war we wode kle 1740 klinček kartuziánsky Dianthus Carthusianorum • more, rieky, potoky sĺz veľmi veľa plaču: hogne rieki slz ze swich oči wiliewagu ms 1749; tuť nagdete potoky slz ko 1782; žadaj sobe more slzuw z očy twych cd 18. st; s-mi polievať, pokropiť veľa plakať: podlahu chrámu sem slzemy poléwala vp 1764; ťelo (Ježišove) mátka z slzama pokropila blr 18. st; vallis lachrimarum: dolina slz ks 1763 (o tomto svete oproti nadprirodzenému) údolie utrpenia a plaču; woda zustane čista gako slza och 17. st úplne čistá; měl sem slzy me za chléb we dne y w nocy mp 1718 ustavične som plakal; mnozi gsu, ktery any gednu slzu newipusstegu le 1730 neplačú; prae laetitia lacrymae praesiliunt mihi: w radosti prssá slzj ks 1763 plač od radosti; gá bich se mohel w slzech zatopit vp 1764 bol som veľmi nešťastný; juž vícej slz na ten čas ňemala br 1785 už nedokázala plakať; popustil gsem uzdu slzam žp 1788 rozplakal som sa; pro tobe len toliko jadnu nevylejem selzu ad 18. st nebudem kvôli tebe plakať; -ička, -ečka dem expr: teto slzičky gsu boskeho kazatele ms 1758; za slzečku, za wzdechnuti hnet hrichi odpussča gš 1758; lachrymula: slzečka ks 1763 • hrissnik, pokawat žige, aspon tu gednu slzičku ze skrusseneho sweho srdca nad hrichami swimi wilege mk 18. st bude aspoň trochu ľutovať