Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

slza -y sĺz ž.

1. kvapka tekutiny vytekajúca z očí (obyč. pri plači): s-y ľútosti; zotrieť s-u z oka; pregĺgať s-y potláčať plač

2. expr. malé množstvo tekutiny, kvapka: s. vody, pálenky

prelievať, roniť s-y plakať

expr. roniť krokodílie s-y predstierať plač;

slzička -y -čiek ž. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
slza ‑y sĺz ž.; slzička ‑y ‑čiek ž.

slza slzy sĺz ž.

-za/830667±655 2.59: substantíva ž. N sg. 48817→48663
+462
−445
kríza/6699 analýza/5899
+224
−234
za/2877 próza/2568 hrôza/2116→2151
+16
−15
markíza/2125 kauza/1873 Tereza/1678 remíza/1458 hypotéza/1453 diagnóza/1154 burza/942→1022
+25
−28
prognóza/981 syntéza/816 pauza/760 za/742 slza/741 koza/530→633
+36
−38
(175/13032)

kvapka 1. veľmi malé súdržné množstvo tekutiny: dažďové kvapkykniž. kropaj: kropaj krvi, poturosa (kvapky vznikajúce zrazením vodnej pary): na čelo mu vystúpila rosaexpr. slza: slza pálenky

2. p. málo 1, trocha1 1


slza p. kvapka 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

slza, -y, sĺz ž.

1. výlučok očných žliaz unikajúci v podobe čírej tekutiny z očí pri plači al. fyzickom podráždení: roniť slzy, prelievať slzy; utierať si slzy; vyhŕkli mu (jej), zaliali ho (ju) slzy; byť dojatý k slzám veľmi; pregĺgať slzy premáhať plač; Do oči sa mu tlačili slzy (Min.) chcelo sa mu plakať.

roniť krokodílie s-y predstierať ľútosť;

2. kniž. malá čiastka tekutiny, kvapka: rosná s. (Lask., Min.); Na riedkom ovsi schnú slzy dennice. (Heč.)

3. hovor. expr. malá dávka nápoja: Vypil tú slzu pálenky, ktorú mal ešte v poháriku. (Jégé)

4. ľud. s-y Panny Márie názov niektorých drobnokvetých rastlín;

slzička, -y, -čiek, zried. i slzka, -y, -ziek ž. zdrob. expr.

slza [sl-, sel-] ž výlučok očných žliaz unikajúci v podobe čírej tekutiny z očí pri fyzickom al. psychickom podráždení: krásná panna svú prepeknú tvár slzami zmáčala (ASL 1560); kutikj na očoch slzi wipotiewagj (KoB 1666); welmi byl sem pohnutj, slzj mne z očý tékly (SlK 1766-80); jestli mócťi buďem, slzi zdržím (BR 1785) nerozplačem sa; hrjssnjk horké slzy by wyléwal (ŽP 1788) trpko by ľutoval; pren: od prchlivosti tvé zamračeno jest slzami oko(RL 1571) je mi do plaču
L. bot wezmy matky bozy slzy a bedernyk, war we wode (KLe 1740) klinček kartuziánsky Dianthus Carthusianorum
F. more, rieky, potoky sĺz veľmi veľa plaču: hogne rieki slz ze swich oči wiliewagu (MS 1749); tuť nagdete potoky slz (KO 1782); žadaj sobe more slzuw z očy twych (CD 18. st); s-mi polievať, pokropiť veľa plakať: podlahu chrámu sem slzemy poléwala (VP 1764); ťelo (Ježišove) mátka z slzama pokropila (BlR 18. st); vallis lachrimarum: dolina slz (KS 1763) (o tomto svete oproti nadprirodzenému) údolie utrpenia a plaču; woda zustane čista gako slza (OCh 17. st) úplne čistá; měl sem slzy me za chléb we dne y w nocy (MP 1718) ustavične som plakal; mnozi gsu, ktery any gednu slzu newipusstegu (Le 1730) neplačú; prae laetitia lacrymae praesiliunt mihi: w radosti prssá slzj (KS 1763) plač od radosti; gá bich se mohel w slzech zatopit (VP 1764) bol som veľmi nešťastný; juž vícej slz na ten čas ňemala (BR 1785) už nedokázala plakať; popustil gsem uzdu slzam (ŽP 1788) rozplakal som sa; pro tobe len toliko jadnu nevylejem selzu (AD 18. st) nebudem kvôli tebe plakať; -ička, -ečka dem expr: teto slzičky gsu boskeho kazatele (MS 1758); za slzečku, za wzdechnuti hnet hrichi odpussča (GŠ 1758); lachrymula: slzečka (KS 1763)
F. hrissnik, pokawat žige, aspon tu gednu slzičku ze skrusseneho sweho srdca nad hrichami swimi wilege (MK 18. st) bude aspoň trochu ľutovať

Slza Slza
slza
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) slza
G (bez) slzy
D (k) slze
A (vidím) slzu
L (o) slze
I (so) slzou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) slzy
G (bez) sĺz
D (k) slzám
A (vidím) slzy
L (o) slzách
I (so) slzami

Zvukové nahrávky niektorých slov

a slzy ; a to et ses larmes ; c'
a v očiach slzy et les larmes dans ses yeux
druhov, a veľké slzy compagnons, et de grosses larmes
dve veľké slzy padli deux grosses larmes tombèrent
povedal mu so slzami lui dit, les larmes
slzy padli na stránky larmes tombèrent sur les pages
svoje prosby a slzy ses prières et ses larmes
sýti slzami a smiechom nourrit de larmes et de rires
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu