slyšať ndk
1. koho, čo uvedomele vnímať sluchom, počúvať niekoho, niečo: mili pani, raczte slysseti, ze ja swe zbozie wsseczko po swe smrti porucziem Aaronowi (ŽK 1468); nestali sme nez na zadnych wratech a slysseli sme, ze buchkalo (TOPOĽČANY 1554); wssem, kdož tento list cztucze slysseti bude, znamo czynime (ĎURIČNÁ 1565); slissel sem na doskj buchania (KRUPINA 1643); slyšte naríkání všeho sveta páni (ASL 1687); Renait bil ten, který sám ju (pannu) aj slišal, aj ochotňe ku obrane pribehnúl (BR 1785); každy jeden ma se ustawity a katechismus slissety (KLÁŠTOR p. Z. 18. st);
x. pren (Pane) dussu mu z sna zbuďugess, aby widela, slyssala a cytila duchowňe (BlR 18. st)
2. čo mať schopnosť vnímať zvuk, nebyť hluchý: ucho slyssj zwuky, tak prirozené hlasy, gako kunsstowne hlasy muzicke (OP 1685); aures hebetiores: zle slyssy (KS 1763); welmy neslissal tenže pan Pilarik (LIPTOV 18. st)
F. požjwat budess to nepremeňené dobré, které oko newidelo any ucho neslyssalo (BlR 18. st) niečo mimoriadne, zvláštne
3. čo od koho dozvedať sa niečo z počutia: Jakub slyssal od swey sestry, ze barbierczina diewka priniesla gey dwe husy (P. ĽUPČA 1582); nemeg ten obiczeg pridawaty wiceg o nekom, nez si slissel (BV 1652); dnes sme slyšeli jiny chyr (ZLIECHOV 1663 LP); na cesťe jsem od kočišuv slišela, že bi on (strážca) bil domu bežel; tolik rokuv aňi len najmeňšího chíru o ňem ňeslišal nič o ňom nevedel (BR 1785); a patre audivi: od otce sem slyssel (LD 18. st)
4. čo vyhovovať prosbe, vyslyšať: modleny gde prudce az do tretyho nebe, nebo co zadame, w skutku poznawame, že wsse zadosti nasse biwagj slissané, nam k potrebam dané (BV 1652); -ávať frekv k 3: kďiž pak vespolek bili, to jedno slišávali ode mňa (lúpežníci), že musí bit spúsob, z kterím obidvojéj stránki vúle majú bit spojené; rada všecko o ňem (o Renaitovi) slišávala (BR 1785)