sluha -u mn. -ovia m.
1. osoba, kt. niekomu slúži: verný, hotelový s.; cirk. s. Boží kňaz
2. pomocný pracovník na súde, v úrade ap. v niekt. krajinách: mestský s.;
sluhovský príd.: s. plat, s-á izba;
sluhovsky prísl.;
sluhovstvo -a s.
1. k sluha
2. pejor. dobrovoľná podriadenosť niekomu, prisluhovačstvo
sluha človek z povolania niekomu slúžiaci: hotelový sluha, sluha na majeri • zastar. služobník: dôstojnícky služobník • zastar. posluha (Jesenský) • posluhovač • hovor. pejor. poskok: robiť si z niekoho poskoka • expr. zried. vysluhovač (Letz) • paholok (sluha na gazdovstve) • lokaj (šľachtický, panský sluha v livreji) • zriadenec (kto vykonáva pomocné práce v úrade, podniku a pod.): železničný zriadenec • zastaráv. garsón (hotelový sluha) • čeľadník (v minulosti panský, hospodársky sluha) • zbrojnoš (v stredoveku sluha starajúci sa pánovi o výzbroj): kráľovskí zbrojnoši • panoš (šľachtický sluha, ktorý nosieval zbrane) • voj. slang. zastar.: pucák • pucer (dôstojnícky sluha)
sluha, -u, mn. č. -ovia m.
1. človek z povolania niekomu slúžiaci; služobník: hotelový s.; zastar. mestský s.; súdny s. (Taj.); dôstojnícky s. (Tomašč.);
2. kniž. sluha boží kňaz (Škult., Vaj., Tat., Fr. Kráľ);
3. expr. vyznavač, hlásateľ: Nad hrobom stojí sluha Tvoj, Pane. (Vaj.) Som sluha systému, zastávať ho musím. (Kuk.)
(jeden) sluha; (bez) sluhu; (k) sluhovi; (vidím) sluhu; (hej) sluha!; (o) sluhovi; (so) sluhom;
(dvaja) sluhovia; (bez) sluhov; (k) sluhom; (vidím) sluhov; (hej) sluhovia!; (o) sluhoch; (so) sluhami;
sluha m 1. človek z povolania niekomu slúžiaci, služobník: (Peter Šafranec) gy s zwymy szluhamy stropkov 1491; zachody, ktere sluha zachody opatrugjcy opatruge kob 1666; pan ma sluhy, pani dijwky op 1685; muoy sin mi bil nielen sinem, ale y gazdom y sluhom krupina 1741; Vojtek, ženaty pastirsky sluha prešov 1784 o s. boží kňaz: meg ho za sluhu božiho, a to až do smrťi geho, tá moc w ňem ňýkdy nehasne cc 1655 2. označenie pisateľa v liste k vrchnosti: W. M. werny sluha, myster Jan važec 1585; a zatim Wasim Milostj zdrawj ziczime, sak sme mi Wasim Milostj sluczi bardejov 1597 e; zustavame slavnych milostivych stavuf nejponiženejši sluhove a poddani richtar, prisažni i cela obec ľutov 1798 lp; ponizeny a nehodny sluhowe richtary wsseczkej try obcze voderady 18. st bot infecta, které okolo wody ljtagj, psý sluha, hadj sluha bh 1798 vážka Odonata • sluhu tež stareho pro blazna mladeho neny dobre odprawyt bv 1652 o zbytočnej výmene; gak pani gagcugj, tak sluzy tancugj se 18. st podriadení musia poslúchať 3. pomocný pracovník na súde, v úrade ap.: mestenskymu sluhowy kupyly se czyžmy šítnik 1649; gako magú biťi oltárný sluhowé držaný bpr 1787; victimarius: obetný sluha, neb prodawač obeti dsl 18. st 4. vyznávač, hlásateľ: Maria, spomoz z nucze swemu wiernemu slucze bratislava 1428 e; vyslobot mne, Bože mug, tak te bude ctjt sluha twug pop 1723–24; žeby se we winnach obecno-politickjch postihnutj conwentionalsky sluhowé do obecného žaláre neodsjlaly turiec 1796; slúžka m expr mladý sluha: pan ma sluhu, pany služebnycu, sinowe pak gegjch doma narozenj služkowe gsu kob 1666; syn Andreas, slobodny, prebywa w Dubowiczy gakssto služka u zemana; Joan Augustin, slobodny, slusska ze zahrad prešov 1784; 1788; slúžka ž k 1: sluszky, ktera pry kuchiny Nemcom posluhowala, d. 12 krupina 1684; služku k panu Mattiassovj pre platno posgelala abramová 1783;; slusska žadne meso nedonesla pukanec 1790
slúžka p. sluha