sluha, -u, mn. č. -ovia m.
1. človek z povolania niekomu slúžiaci; služobník: hotelový s.; zastar. mestský s.; súdny s. (Taj.); dôstojnícky s. (Tomašč.);
2. kniž. sluha boží kňaz (Škult., Vaj., Tat., Fr. Kráľ);
3. expr. vyznavač, hlásateľ: Nad hrobom stojí sluha Tvoj, Pane. (Vaj.) Som sluha systému, zastávať ho musím. (Kuk.)