služba -y -žieb ž.
1. vykonávanie práce za plat, zamestnanie: zodpovedná s., s. strážnika, vstúpiť do s-y
2. iba mn. služby organizované práce pre obyvateľstvo: komunálne s-y, dobudovať sieť s-ieb
3. prechodné vykonávanie urč. povinností: základná vojenská s., odbaviť si ročnú s-u
4. činnosť inštitúcie zacielená na vymedzené spoloč. potreby; orgán, kt. ju vykonáva: lekárska, poradenská, informačná s.; spravodajská, tajná s.
5. práca, skutok v prospech niekoho, niečoho, poskytnutie pomoci ap.: vzájomná, neoceniteľná s.; s. vede, vlasti; ponúkať svoju s-u; s-y Božie (ev.) náb. obrady, bohoslužby
6. pravidelné vykonávanie povolania al. inej činnosti; osoba, kt. povolanie, činnosť vykonáva: denná, nočná s.; kňazská s.; privolať, zobudiť s-u
7. práca sluhu al. slúžky: ísť do s-y k statkárovi
8. obyč. mn. zamestnanie v štátnej al. ver. správe: diplomatické s-y, pracovať v školských s-ách
□ byť v s-e, mať s-u slúžiť
● vypovedať s-u prestať fungovať;
služobný príd.: s. pomer, postup; s-á cesta pracovná; s-é roky; s-á čeľaď;
služobne prísl.: s. starší pracovník;
službička -y -čiek ž. zdrob. expr. pomoc, poslúženie (obyč. v maličkosti)
služobný -ná -né príd.
služobný súvisiaci s vykonávaním povolania • pracovný: služobná, pracovná cesta v zahraničí • úradný: úradné povinnosti, úradné auto
služobný príd.
1. do služby za plat najatý, slúžiaci za mzdu: s-é dievča; s-á baba (Vaj.); s-á čeľaď (Pal., Jégé);
2. vzťahujúci sa na službu, na výkon povolania: s-á cesta, s-é roky; s. domec (Ráz.); s. byt (Letz); práv.: s-á pragmatika základná úprava služobného pomeru verejných zamestnancov; s. pomer, postup, predpis, s-é požitky;
služobne prísl.: s. starší úradník;
služobnosť, -ti ž.
1. povinnosť slúžiť: Uverili sme, že štúrovskí básnici sú zaťažení služobnosťou. (A. Mat.)
2. práv. právo na užívanie cudzej veci
služobná, služobne p. služobný
služobný [-žob-, -žeb-] príd 1. najatý do služby za plat, slúžiaci za mzdu: spraven sem, zye by Wassie Milost sluzebnich lydye potrzebovaly (SMOLENICE 1458 E); dluzna sem diewcze služebney sukna pol osma lokte (ŽILINA 1590); služebnej dievky turecku košelu novu (BOCA 1686 CM); ktery bude na mageri zostawat, ten nema cželady služebneg držet (K. N. MESTO 1690); servus: služebný (ASl 1740); když služebnu cželádku na učenj krestianské posylagu (UKK 1768); to takowa ohawnost gest, aby tebe služebni pacholek neb služebna diewka rozkazowala (MiK 18. st) 2. vzťahujúci sa na službu, na výkon povolania: to sme wydely, ze pacholek Baranowo sluzebne sedlo na konye sedlya (TRENČÍN 1569); na žadost predgmenowanim potomkom, rewidugice geho služobne wiplatky, tuto kwitanciu widawame (BOCA 1777) F. od mogeg mladosti služobnym chlebom sem se chowal (TURIEC 1775) slúžil som; (ľudia) juš pustie domy zanechavaju a ven z dediny na služebny chlieb odchazaju (DOMANÍKY 1785 LP) do služby 3. patriaci sluhovi, sluhov: famularia vestes: služebne oďewj (KS 1763) 4. úslužný, ochotný: bud soberownjm služebnj, starssjm uctiwe poslussnj (KoB 1666); nebo onj (anjeli) zagiste gsau duchowe nie zahalčjwj, ale služebnj (CS 18. st); subst s. m sluha: gestli geho otecz a mati sluzebni, to ditie prawo (ŽK 1473); zalobu delagicze na slusebnika nassiho meskeho tym spusobem, szeby gemu, tomu gistemu slusebnemu dal bil f 2 (MOŠOVCE 1565); (svedok) widel, kdj haytmanou sin a Mangliarou služebni ploti wlacžjli (P. ĽUPČA 1691); chlapcza Jakubech Pauloweho yako služebneho pri sebe (Joannes) držy (N. MESTO n. V. 1746); wiprawil on sluzebnich swich s pastwj do pola (KT 1753); negwic zawisti we dworoch medzy služebnymi (GV 1755); s-á ž slúžka: krčmarko neznama, či je to tva panna a či len služebna (RL 16. st); radiss-lj, rad mirne, abi tj služebné mohlj zatim dekowat (BV 1652); za chowu takoweg služebneg ratagycze na den po dwuch grossoch (N. MESTO n. V. 1772); servilicola: služebna, služebnica (KS 1763); -e prísl k 2: serviliter: služebne, na spúsob služebnjka (KS 1763); serviliter: služebně (AP 1769); k 4: služebne prosicze, žeby na manželku a ditky meli starost a gim kriwdi činit nedopusstelj (ŽILINA 1648); k Oswjcenosti Wassj se vtjkám, služebne žádage, aby knižku laskawe prigati ráčili (ZK 1778); -osť ž 1. povinnosť niekomu al. niečomu slúžiť: navare studium, vel operam alicui: ňekomu w služebnosti byti; famulatio: služebnost, posluhowánj (KS 1763); magíce daruwánj budto služebnost w posluhuwáňu, budto kdo učí, w učeňú (BN 1789); gá trescem tělo swé a w služebnost podrobugem (ST 1797) 2. ochota na konanie služby, pomoci ap.: stvoril te Buch k své poctivosti, abys jemu vše časy činil všecky služebnosti (RL 1571); ya Wassy Milosti služyce w swe služebnosti wernost dokazugy (PREŠOV 1640); memor ero tuorum meritorum: nezapomenu na twu služebnost (KS 1763); wassy služebnost odplatiti a wynahraditi nemúžem (ŽS 1764) L. cirkevná s. cirkevný úkon, bohoslužba: sw. Pawel učy gednotu ducha zachowawaty a služebnosty cirkewny uctiwe a poradne wyplnowaty (ŠV 1675); swe služebnosti cyrkewnj konali, tak se popowe pri swe mssy chowali (HPP 1754); (kráľ) spustossené chrámy dal znowu wystaweti a osadil každý služebnostj cýrkewnj (SH 1786) 3. stav porobenosti, poddanosti: Krystus nás wykúpil, z služebnosti težké wybil (CC 1655); dulia: služebnost, newolnost (KS 1763); toto ťážsské služebnósti gármo widel Pán (BlR 18. st); (Boh) obetuge každemu prostredky, z kterymi z poddanosti aneb služebnosti diabelskeg wisloboditi se možete (MK 18. st)