Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV subst

služba -y -žieb ž.

1. vykonávanie práce za plat, zamestnanie: zodpovedná s., s. strážnika, vstúpiť do s-y

2. iba mn. služby organizované práce pre obyvateľstvo: komunálne s-y, dobudovať sieť s-ieb

3. prechodné vykonávanie urč. povinností: základná vojenská s., odbaviť si ročnú s-u

4. činnosť inštitúcie zacielená na vymedzené spoloč. potreby; orgán, kt. ju vykonáva: lekárska, poradenská, informačná s.; spravodajská, tajná s.

5. práca, skutok v prospech niekoho, niečoho, poskytnutie pomoci ap.: vzájomná, neoceniteľná s.; s. vede, vlasti; ponúkať svoju s-u; s-y Božie (ev.) náb. obrady, bohoslužby

6. pravidelné vykonávanie povolania al. inej činnosti; osoba, kt. povolanie, činnosť vykonáva: denná, nočná s.; kňazská s.; privolať, zobudiť s-u

7. práca sluhu al. slúžky: ísť do s-y k statkárovi

8. obyč. mn. zamestnanie v štátnej al. ver. správe: diplomatické s-y, pracovať v školských s-ách

byť v s-e, mať s-u slúžiť

vypovedať s-u prestať fungovať;

služobný príd.: s. pomer, postup; s-á cesta pracovná; s-é roky; s-á čeľaď;

služobne prísl.: s. starší pracovník;

službička -y -čiek ž. zdrob. expr. pomoc, poslúženie (obyč. v maličkosti)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
služba ‑y ‑žieb ž.; služobný; služobne prísl.; službička ‑y ‑čiek ž.

práca 1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo • robota: ťažká, ľahká práca, robotaexpr.: hrdlačinadrinalopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliachšichtafuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška!galeje (veľmi ťažká práca) • hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca) • mordovačkamordovisko (úmorná práca) • babračkapapračkapiplačkašiplačkaprplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti) • zastar. tovarich (nádennícka práca) • úloha (školská práca): písať si úlohuzaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísťkniž. trudsubšt. makačka

2. telesná al. duševná činnosť ako zdroj zárobku • robota: hľadať prácu, robotuzamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnaniepovolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanieslužba: vstúpiť do službyexistencia (práca al. spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciuživobytie: nájsť si živobytiehovor. chlieb: prísť o chliebhovor. expr. džob: má dobrý džob

3. telesná al. duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho • robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomalyzadanie: dostať zadanie

4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho • robota: stálo ma to veľa práce, robotyúsiliesnaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahounámaha: námaha sa vyplatilapričinenieusilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaškniž. snaženiesubšt. makačka

5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu • hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robotadielo: vedecké dielovýtvor: literárny výtvorkniž. útvor

p. aj dielo

6. p. činnosť 1, 2, chod 2


služba 1. skutok v prospech niekoho, niečoho: neoceniteľná službaúsluha (menšia služba z vďačnosti): preukázať niekomu úsluhuposluha: odmena za posluhu

2. p. zamestnanie 1, práca 2


zamestnanie 1. pravidelná práca za mzdu, za plat: trvalé, vedľajšie zamestnanie; zmeniť zamestnanieslužba: vstúpiť do službyexistencia (zamestnanie ako spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciuživobytie: hľadať si živobytieprácarobota: byť bez práce, vyhodiť niekoho z robotymiesto: byť bez miestaživnosť: krajčírska, stolárska živnosťhovor. chlieb: prísť o chlieb

2. istá činnosť: pripraviť žiakom náhradné zamestnaniepráca: išiel za svojou prácourobota: rybačka je jeho najmilšia robota

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

služba, -y, -žieb ž.

1. trvalé zamestnanie, ktorým sa získavajú prostriedky na živobytie: Chcel vstúpiť čo praktikant do stoličnej služby. (Čaj.) Daniel uchádzal sa o štátnu službu. (Kuk.); minister mimo s-y (Jes.); Dali mu službu hájnika. (Tat.)

2. povinnosť po istú dobu slúžiť niekomu al. niečomu: vojenská s.; Bol to starý vojak, ktorý po odbavenej dvadsaťročnej službe zostal ďalej v légii. (Gráf)

3. činnosť úradu, korporácie, podniku ap. s istým zameraním; orgán obstarávajúci túto činnosť: zpravodajská, špionážna, sanitná, tajná, výzvedná, poštová, tlačová s.; komunálne s-y názov podnikov miestneho hospodárstva;

4. pomoc, pomáhanie, práca v prospech niekoho al. niečoho: preukázať niekomu s-u; dať sa do služieb niekoho začať pre niekoho pracovať; Predstihovali sme sa vo vzájomnej službe. (Bedn.) Stojí v službe národa. (Vaj.) Nevážila si vernej služby toho psa. (Janč.) Anka ponúka svoje služby. (Ráz.)

trochu zastar. k službám prejav ochoty vykonať prianie niekoho; byť (kniž. i stáť) niekomu k službám byť k dispozícii;

5. výkon povolania, pracovná činnosť zamestnania pravidelne povinne konaná: výkon s-y; denná, nočná s.; Policajt mal práve na tejto ulici službu. (Tomašč.) Otec prišiel večerom po skončení služby. (Vám.) Koná strážnu službu. (Taj.); pren. nohy mu vypovedali službu stratil schopnosť chodiť; zrak mu vypovedal službu prestal vidieť;

6. zamestnanie sluhu a) slúžky, slúženie: Šla k židovi do služby. (Taj.)

7. cirk. služby božie bohoslužby, omša;

8. voj. vojak konajúci dennú službu;

službička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.

1. pomoc, poslúženie: Žili si ako hrdličky v stálych službičkách. (Taj.) Túto poslednú službičku mi neodoprie. (Zgur.)

2. zamestnanie: On si nájde nejakú službičku a budú si spokojne žiť. (Taj.)

Morfologický analyzátor

služba podstatné meno, ženský rod

(jedna) služba; (bez) služby; (k) službe; (vidím) službu; (o) službe; (so) službou;

(tri) služby; (bez) služieb; (k) službám; (vidím) služby; (o) službách; (so) službami;

služba ž
1. trvalá práca sluhu alebo slúžky za plat, zamestnanie, ktorým sa získavajú prostriedky na živobytie: gsme ssikowany od nassich panow k Wassie Milosti, zebychom u Wassie Milosti mohli služby dogity suchohrad 1458 e; (svedkyňa) malicžko stateczku nadobywala, trwagicze na službach przi dobrych panoch za mnoho leth žilina 1594 slúžiaca; prosym, aby mne W. Urozenost vgistiti v meg službe na tento rok račila b. bystrica 1610; ga na službu se wiprawugem trenčín 1681 idem pracovať ako sluha; Jankovičz k panu paterowi na službu stal jasenica 1704; lidj bez dostatečneho passu nemate do službi prigimat ca 1779; pán zgednaneho služebnika skrz zle mrawy na služby swe neprigal nj 1786–88
2. povinnosť istý čas slúžiť niekomu, niečomu, povinnosť vykonávať určité úkony: na tento czias pana zde neny, nez gest na sluzbe cziesarskeg bojnice 1561; pan pisar pryssel zednaty službu zvolen 1635; Krikotowi za geho službu ročitu, co služil pri dwerach kostolnich fl, 3 d 50 zvolen 1658; kdy se hlasnicy gednalj na slussbu, daly sme aldomass wina krupina 1692; dwa knezowe začali se wespolek hadati, kdo s nich službu pry pohrbu wykonawati bude a plat za to wezme rpo 1790; wic rechtorsku službu ga nebudem konat pie 18. st
• teba obkliča zly duchowe, prindu ti na službu mk 18. st budú ti slúžiť
3. pomoc, pomáhanie, práca v prospech niekoho, niečoho: gsem dluzen gisteho a sprawiedlyweho dluhu za sluzbu Makowczowy zvolen 1445; panu Ferenczowy za geho sluzbu, kteru mne delal w mych potrebach, poruczem krawu parížovce 1564 e; nebudeme odporni, ale radneji vždycky k službam hotovi devičie 1628 lp; Johanes slibil mne sam od seba za mogu sluzbu, ze gsem opatrowal brata w nemocj, z zita ze mi da gednu ctwrtnu zita cisteho krupina 1681; mug milj pane, ga za mogu sluzbu nic gineho nežadam, nez abi ste ze sweho obcowanj nepraweho popustilj kt 1753
o s. oferovať, skazovať, vinšovať súčasť úctivého pozdravu v liste: malzenka ma Wassi Milosti sluzbu zkazuge nováky 1556; sluzbu swu wynsugy W. M., jakosto panom kmotrom a susedom h. mičiná 1611; pozdraweny a sluzbu swu ponyzenu Wasseg Welikomoznosty offerugeme turiec 1614; služby mé bečelovné V. Milosty offerugem liptov 1745 e; pany nevestge ponizenu sluzbu skazugem skalica 1749; exequias facere: poslednj službu učiniti wu 1750 pochovať mŕtveho; justa: služba zadussnj ap 1769 zádušná omša
4. výkon povolania, pracovná činnosť pravidelne povinne konaná: my swu vtratu wedly sme mymo sluzbu bratislava 1553; walassy se pristawja na rok k službe budatín 1690; Johanesa ze sluzby (magistrátu) zložil a druheho draba na predesly drabsky plat predstawil s. ľupča 1737; professura: služba obecnyho učitela ks 1763; kteri bi pri woganskich špitaloch služit chcel, od takoweg službi gisti každodeni plat miti bude kur 1779; turecki hekim i barvíra i felčíra i lekára i apothekára službu sám jeďinký odbavuval br 1785; ga zawazugem sa w teto me službe aneb krčmarstwy hostince obhágowati poniky 1793
5. náb s. Božia, božská, cirkevná, nábožná bohoslužby, omša: Buoh da wam swe požehnany, aby ste žily w pocztiwosti, obyragycze se w službach boskych bag 1585; dny nedelne a swatečne mistry z čeladku se zegdu do kostela k službam boskym ca 1609; kostelnjk zwonenjm zhromaždenj k službam božjm zwolawa kob 1666; w kteremkolwek chrame boskem budu se služby boske wikonawaty kláštor p. z 1733; co ay skutečne wiplnugeme, když pri službach cirkewnych w modlitbach (rodičom) pamatku činime ms 1758; národ Lewi gest wiwolen, abi nábožné službi ríďil a konal bpr 1787
6. vyslúžené peniaze, plat: aby gemu sluzbu dawal kazdy rok 10 fl b. bystrica 1493 sčl; Pribilkowj na službu dali sme fl 1; poslowi mestskemu sluzby d 50 žilina 1586; 1617; dal sem na zamek polkorabowj na službu po wssecky tri roky fl 12, den 50 zvolen 1644; dom bil otrhany a spustateny a ona ze sweg sluzby za swe penyze dala pokryty a ozdobity, co potreby ľubietová 1657; (Janko Mikloš) ze služby kona kupil jasenica 1704; dal som Jancymu, hlasnyku, na geho slusbu d 24 krupina 1706

Služba_1 Služba Služba_2 Služba
služba
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) služba
G (bez) služby
D (k) službe
A (vidím) službu
L (o) službe
I (so) službou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) služby
G (bez) služieb
D (k) službám
A (vidím) služby
L (o) službách
I (so) službami

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor