slušať, slušiť ndk
1. pristať, svedčať: decorum: co pekne slussý wu 1750; pren: ze zubov juž aňi koreňuv nemela, to bilo poznaťi, kďiž sa usmívala, a preto slušili na ňu ononé Horátiusa rádki br 1785 hodili sa k nej
2. ku komu, komu, k čomu, čomu, čo prináležať, patriť niekomu, niečomu: slysste, czo k zenam slussy, nayprwe k ni przyslussy ssaty, czo zeny nosy žk 1473; pristupila Katrena prawyce, zieby geg wycey slussily ty penize ku zachowanj syrotam a ku vžiwanj p. ľupča 1592; tento gisty statek gmenowany zeby dobry lyde opaczyly, komu bude slussety, aby ten uzywal trstín 1614; dobre wino, pepr k tomu, petržel, czesnek a sul wyborne slussj na stul mbf 1721; angularis: vhelný, co k vhlu slussj cl 1777; k detinskemu sjce weku twemu owssem takoweto ostre šrafaňj slusselo pt 1796
• similis simili gaudet: rowný slussý rownému wu 1750 rovný rovného si hľadá; pre mníški prám tak sluší breviár, jako pre sviňe rohi br 1785 o niečom, čo sa k sebe nehodí
3. komu, na koho, čo i neos je primerané, vhodné: Jan dluzen gest tu syrothu chowat slussne, iako na to slussi žk 1469; slibily nam Podmaniczky a Vdiczky swu czest a wieru, yako na dobrze lidi slussy, drzety b. bystrica 1493 sčl; sama sem wdowa, neslussy my s wamy w gednom dome byti p. bystrica 1545 e; slussj tobe učyteluw pjlne nasledowat kob 1666; take reczy pro stidliwost tu any opakowat neslussy dražkovce 1729; nizepsany wiznawam tymto mogym pismom, komu by wedety slusselo bolešov 1735;
slušať sa, slušiť sa
1. byť vhodný, hodiť sa: čerstwe maslo k stolu se neslušy 1747
2. patriť sa: zaplaczeno gest to, czo se slussilo, Thomassowy jelšava 1595; slussy se gich (dobrodincov) poradit bv 1652; slussy se, aby když pred Bohem stogýme, seraphinskych angeluw nasledowati pp 1734; neslussy se w den swátečnj korhelowat ap 1771; to sa slussilo bpr 1787