Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

slušať -í -ia iba 3. os. nedok. svedčať, pristať: šaty mu s-ia, účes jej nes-í

// slušať sa patriť sa: to sa nes-í; neos.: žiť, ako sa s-í; s-í sa mu prísť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
slušať ‑í ‑ia nedok.; slušať sa

slušať sa -ší sa -šalo sa iba 3. os. -šanie sa nedok.


slušať -ší -šia -šal iba 3. os. -šiaci -šanie nedok.

hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhodbyť vhodnýbyť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľavyhovovať: termín mi nevyhovujezodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedápriliehať: šaty jej dobre priliehajúhovor.: šiknúť sašikovať sapasovať: šikne sa k nemu; pasujú spoluhovor. štimovaťzastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánuzapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadákonvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mizísť sapridať saprísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhodexpr. rezať: to mi režesubšt. bodnúť

2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčaťpristaťslušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebehovor.: pasovaťísťsedieť: klobúk mu pasuje, sedíharmonizovaťladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)


patriť sa (obyč. neos.) byť v súlade so spoločenskou konvenciou • svedčať sasvedčiť sa: dieťaťu sa patrí, svedčí byť pri stole ticho; nepatrí, nesvedčí sa tu obstávaťsvedčaťsvedčiť (obyč. neos.): to je žena, ako svedčíslušať saslušiť sa: sluší sa, aby sme prišli včasbyť vhodný: je vhodné priniesť kvety


pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením • súhlasiťdať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičopristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpuprivoliťdovoliťkniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolilipodvoliť sazried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísťpripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovededopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodiliprikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavkypejor.: odkývnuťodkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali

2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami al. pekným, ladným výzorom) • hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do vozasvedčaťsvedčiťslušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilohovor.: pasovaťšiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predseduhovor.: sadnúťseknúťpadnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej seknehovor.: sedieťstáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliatešatiť (o šatách): tento strih dobre šatí


slušať p. pristať 2


slušať sa, slušiť sa p. patriť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

slušať, -í, -ia nedok. (komu)

1. pristať, svedčať: šaty mu slušia;

2. byť vhodný, primeraný pre niekoho, pristať: Vážnosť mu slušala. (Podj.) O sláve spievať Slavianovi sluší. (Krčm.) Mišovi jeho remeslo sluší. (Fr. Kráľ)


slušať sa, -í obyč. neos. nedok. (na koho, komu, bezpredm. i s neurč.) svedčať sa, patriť sa: Sluší sa to? To sa nesluší. — Žil ako sa na kresťana sluší. (Podj.) To sa predsa grófke nesluší. (Jégé) Privítam ho jak sa sluší. (Šteinh.); sluší sa, nesluší sa (s neurč. al. so spoj. aby) je (nie je) vhodné, (ne)patrí sa

slušať, slušiť ndk
1. pristať, svedčať: decorum: co pekne slussý (WU 1750); pren: ze zubov juž aňi koreňuv nemela, to bilo poznaťi, kďiž sa usmívala, a preto slušili na ňu ononé Horátiusa rádki (BR 1785) hodili sa k nej
2. ku komu, komu, k čomu, čomu, čo prináležať, patriť niekomu, niečomu: slysste, czo k zenam slussy, nayprwe k ni przyslussy ssaty, czo zeny nosy (ŽK 1473); pristupila Katrena prawyce, zieby geg wycey slussily ty penize ku zachowanj syrotam a ku vžiwanj (P. ĽUPČA 1592); tento gisty statek gmenowany zeby dobry lyde opaczyly, komu bude slussety, aby ten uzywal (TRSTÍN 1614); dobre wino, pepr k tomu, petržel, czesnek a sul wyborne slussj na stul (MBF 1721); angularis: vhelný, co k vhlu slussj (CL 1777); k detinskemu sjce weku twemu owssem takoweto ostre šrafaňj slusselo (PT 1796)
F. similis simili gaudet: rowný slussý rownému (WU 1750) rovný rovného si hľadá; pre mníški prám tak sluší breviár, jako pre sviňe rohi (BR 1785) o niečom, čo sa k sebe nehodí
3. komu, na koho, čo i neos je primerané, vhodné: Jan dluzen gest tu syrothu chowat slussne, iako na to slussi (ŽK 1469); slibily nam Podmaniczky a Vdiczky swu czest a wieru, yako na dobrze lidi slussy, drzety (B. BYSTRICA 1493 SČL); sama sem wdowa, neslussy my s wamy w gednom dome byti (P. BYSTRICA 1545 E); slussj tobe učyteluw pjlne nasledowat (KoB 1666); take reczy pro stidliwost tu any opakowat neslussy (DRAŽKOVCE 1729); nizepsany wiznawam tymto mogym pismom, komu by wedety slusselo (BOLEŠOV 1735); slušať sa, slušiť sa
1. byť vhodný, hodiť sa: čerstwe maslo k stolu se neslušy ( 1747)
2. patriť sa: zaplaczeno gest to, czo se slussilo, Thomassowy (JELŠAVA 1595); slussy se gich (dobrodincov) poradit (BV 1652); slussy se, aby když pred Bohem stogýme, seraphinskych angeluw nasledowati (PP 1734); neslussy se w den swátečnj korhelowat (AP 1771); to sa slussilo (BPr 1787)

slušať slušať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu