Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV subst

slovom, dôraznejšie jedným s. čast. uvádza nové vysvetlenie, zhrnutie, skrátka, jednoducho: (jedným) s., sama nepríjemnosť; s., pracuje usilovne

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
slovom čast.

skrátka 1. obmedzujúc sa na podstatné veci, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • krátko: skrátka, krátko vyrozprával svoje zážitkystručnejadrne: stručne, jadrne osvetliť podstatu problémujednoducho: jednoducho porozprával životný príbeh

2. nadväzuje na situáciu a uvádza vysvetlenie, zhrnutie a pod. • jednoduchoslovomjedným slovom: skrátka, jednoducho, nemám na to čas; (jedným) slovom, bolo to výbornéprostoproste: prosto, nerozumeli sinužteda: nuž, teda, rozmyslel som si tofraz. dosť na tom


slovom p. skrátka 2, teda 1


teda 1. konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia • takslovomskrátka: teda, tak si už uvedomuješ, čo si spravil; slovom, skrátka, musíš sa rozhodnúťjednoduchoprostoproste: správa sa jednoducho, prosto ako slobodný mládenecnuž: nuž, mal by sa nad tým zamyslieťrazkonečne: buďte už raz, konečne tichopotomtakrečeno: a ako to už potom, takrečeno býva, nešťastie nechodí samokniž. ergo: ergo, zajtra sa stretnemezastar. tedy

2. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; uvádza vysvetlenie k textu al. vypočítavanie • čiže: prišli aj naši, teda, čiže otec a mamato jest (skr. t. j.) • a to: najvyšší predstaviteľ štátu, t. j. prezident; rastú tam ihličnaté stromy, a to smreky, jedle, borovicenapríkladako (uvádzajú vysvetlenie al. neúplné vypočítavanie): kôstkoviny, napríklad, ako čerešne, slivky, ringloty, majú šťavnatú dužinuzastar. tedy

3. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a tedapretoa pretotaka tak: je ešte mladý, (a) teda si to môže dovoliť; nemá nikoho, (a) preto, (a) tak si musí poradiť samanuž: išli iní, nuž išiel aj oni: prišla noc, i museli skončiťzastar. tedy

4. p. no 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

slovom čast. proste, jednoducho, skrátka: Slovom, stalo sa i tu, čo sa obyčajne stáva. (Kuk.) Robíme v lese alebo rúbeme ľad, slovom, pracujeme tam, kde sa dá. (Zúb.)

Morfologický analyzátor

slovo podstatné meno, stredný rod

(jedno) slovo; (bez) slova; (k) slovu; (vidím) slovo; (o) slove; (so) slovom;

(dve) slová; (bez) slov; (k) slovám; (vidím) slová; (o) slovách; (so) slovami;

slovom čast prosto, jednoducho, skrátka: Ondreg a Gurko pustily swug urocžek s wodami, y z slobodnym rib lowenjm a slowem zo wsseckimy užitky v. kubín 1648; slowem, powidam, wssecki nebesstane z prichodu Matky boskeg se radowali ms 1749; slowem, ass wssecko wipowim, zaden hrissnik penize nebeskeho nedostane ms 1758; slowem, kazdi trunek mirne a wedle wule naturi užiwani, prospessni gest pr 18. st

slovo
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) slovo ona jej načúvala, vie, že toto slovo sa v dcériných prednáškach
G (bez) slova ale sa aj z neho v istom zmysle slova vymyká žánrovým spôsobom nazerania
D (k) slovu Slávie, potom sa však čoraz viac k slovu dostávali aj Nitrianky, ktoré
A (vidím) slovo patria medzi slovenskú špičku a o slovo sa začínajú výraznejšie hlásiť
L (o) slove s hlinou rodnej zeme na svojom slove , takže vieš, odkiaľ presne
I (so) slovom uvážlivo povedal Xaver. „Iným slovom : chceš byť zdratý!“ zasmial sa
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) slová myšlienky, lebo z nich sa stanú slová . Staraj sa o svoje slová, lebo
G (bez) slov článku. 2. Zručnosti na tvorenie slov (word attack). Dieťa si musí
D (k) slovám utiekam sa k Babikiným utešujúcim slovám , približujú sa ku mne po
A (vidím) slová aj priestorovo. Nemôžem na tie slová myslieť súčasne v jednom bode,
L (o) slovách aj po archaizmoch či nárečových slovách . Štýl je bohatý na množstvo
I (so) slovami Svoju stať o Goethem zakončil slovami : „No pritom všetkom hovorím vám,

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor