slovo -a slov s.
1. zákl. jazyková jednotka s ustálenou formou i významom: domáce, prevzaté, nové s.; dĺžka, význam, výskyt s-a; hľadať vhodné s., neprehovoriť s-a; v pravom zmysle s-a; spisovné, nárečové s-á
2. jazykový prejav; hovorenie: písané, hovorené s., s. na úvod; príkre, úprimné, povzbudivé s.; silné s. odvážny výrok al. prejav; prázdne s-á bezobsažná, zbytočná reč; povedať dve-tri s-á; majster s-a kto zaujímavo hovorí al. píše; kultúra s-a starostlivosť o správne vyjadrovanie a písanie; mať dar s-a byť výrečný; (ne)dostať sa k s-u (ne)môcť prehovoriť al. rozhodovať
3. sľub, prísľub, uistenie: dať (svoje) čestné s., dodržať s.
● čestné s.! zaverenie, uistenie; škoda slov je zbytočné hovoriť; mať posledné s. rozhodnúť; stratiť s. s niekým porozprávať sa; stratiť s. za niekoho prihovoriť sa; vrátiť s. zrušiť sľub; dať, udeliť s. vyzvať hovoriť; urobiť bez s-a poslušne; poslúchať na s. ihneď; chytať, chytiť, brať, vziať niekoho za s. využívať, využiť, zneužívať, zneužiť jeho výroky; to je s. do bitky vážna reč;
slovný príd.: s. zvrat, rozbor, s-á zásoba, s-é spojenie;
slovko -a -viek, slovce -a -viec, slovíčko -a -čok s.
1. zdrob. expr. k 1, 2: počúval každé s.; povedať s-ko na vysvetlenie
2. obyč. slovíčka jednotlivé slová pri učení cudzieho jazyka: nemecké, francúzske s-a; učiť sa s-a
● zájsť na s-íčko na krátky rozhovor; neujde mu ani s-íčko nič
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem
doslova 1. bez vynechania slova • doslovne: úlohu doslova, doslovne odpísal od spolužiaka • presne • verne • expr. otrocky: presne, verne zopakoval každý prednesený návrh • slovo po slove: slovo po slove zopakoval, čo mu vraveli • od slova do slova: znova od slova do slova porozprával, čo sa mu stalo • fraz.: do bodky • do (posledného) písmena • do (posledného) písmenka • do (poslednej) litery
2. zdôrazňuje platnosť výrazu, v pravom zmysle slova • doslovne: chlapec ho doslova, doslovne zrazil na zem • priam: doslova, priam sa roztriasol od strachu • naozaj • skutočne: auto kúpil naozaj, skutočne za babku • vôbec • vonkoncom • absolútne: doslova, vôbec na nič sa nezmohol; vonkoncom, absolútne nič nepovedal • fakticky • hovor. fakt • kniž. de facto: fakticky, de facto ani okom nemihol • výslovne: výslovne ho ťahal, len aby prišli včas
málovravný 1. ktorý málo al. nerád hovorí (op. výrečný, zhovorčivý) • nevravný • nezhovorčivý • zried. málorečný: chlapec je málovravný, nezhovorčivý, nevravný, nedostaneš z neho slova • mlčanlivý • zamĺknutý • zried. zamĺkly (ktorý zriedka prehovorí, rozpráva): po rokoch sa zmenil na mlčanlivého, zamĺknutého, zamĺkleho starca • tichý (ktorý málo hovorí, čím sa prejavuje jeho mierna, nevýbojná povaha): matka bola tichá, utiahnutá žena • mĺkvy (ktorého málovravnosť ukazuje na sklon k depresii al. na uzavretú, neprístupnú povahu): po smrti manžela sa stala mĺkvou, zlou spoločníčkou • fraz. skúpy na slovo
2. ktorý obsahuje málo údajov; ktorý obsahuje údaje s nízkou informačnou hodnotou (op. mnohovravný, veľavravný) • neinformatívny • prázdny: rečník predniesol málovravný, neinformatívny, prázdny prejav; jeho reč obsahovala málovravné, neinformatívne údaje • expr. jalový: málovravné, jalové gestá
porozprávať sa istý čas sa s niekým rozprávať, stráviť istý čas rozprávaním s niekým • porozprávať (si): porozprávali sa, porozprávali (si) o tom, čo prežili • pozhovárať sa • hovor. povyprávať sa • pohovoriť (si): úprimne sa o celej veci pozhovárajú, povyprávajú; treba, aby sme sa o budúcnosti porozprávali, aby sme (si) o budúcnosti pohovorili • povravieť • povravieť si: rád by som ešte s vami o čomsi povravel • prehovoriť • prevravieť (s kým; zaviesť rozhovor s istým cieľom): musíš (si) so synom vážne prehovoriť • pokonverzovať (si) • pobesedovať (si) • podiskutovať (si) • hovor.: podebatovať si • podiškurovať (si) (porozprávať sa nezáväzne, s chuťou a pod.): trochu sme s priateľkou pri káve pokonverzovali, pobesedovali; príď si so mnou večer podiškurovať • fraz. prehodiť slovo (krátko sa porozprávať): iba som s ňou prehodila slovo a šla som domov • nár. podohadovať sa (Plávka): bolo by treba podohadovať sa, či je to takto dobre • expr.: poklebetiť si • porapotať si • potrkotať si • podrkotať si • potárať si • potrepať si • nár. potrizniť si (Jesenská) • nár. pohútoriť (Ondrejov) • subšt. pokecať si
porov. aj hovoriť
prejav 1. verejnosti určené vyslovenie názorov, postojov a pod. • reč: slávnostný, smútočný prejav, slávnostná, smútočná reč; predniesť prejav, reč • hovor. al. iron. kázeň (prejav s cieľom poúčať al. pokarhať) • zastar. al. iron. orácia: spustil dlhú kázeň, oráciu • prívet • príhovor • predslov (krátky úradný prejav): povedať sviatočný prívet, príhovor, predslov • lingv. prehovor (jazykový prejav v istej situácii) • príspevok (kratší prejav, ktorým hovoriaci prispieva k riešeniu nejakého problému): diskusný príspevok • pozdrav (prejav pri istej príležitosti): predseda vystúpil s pozdravom • zdravica • prípitok (pozdravný prejav) • expozé (prejav člena vlády v parlamente) • vystúpenie: vo svojom vystúpení sa rečník dotkol mnohých citlivých otázok • prednáška (súvislý výklad náučného rázu): vedecká prednáška • referát (prednáška o spoločenských, vedeckých a pod. otázkach) • slovo: slovo na úvod • vyjadrenie (krátky slovný prejav): použiť neobratné vyjadrenie • tiráda (dlhý, málo obsažný a obyč. pochvalný prejav): počúvať rečnícke tirády
2. p. výraz 1, znak 2, doklad 2, príznak
rozhodovať 1. vynášať úsudky o niečom a tým odstraňovať pochybnosti: správne, zle rozhodovať • odb. decidovať: decidovať o predložených žiadostiach • súdiť (v súdnom procese): súdiť, či je obžalovaný vinný • mať posledné slovo: u nás má posledné slovo otec • pejor. poručníkovať (rozhodovať za niekoho, ovládať niečie konanie): nie som dieťa, aby mi niekto poručníkoval • rozkazovať (určovať, čo a ako má byť): v rodine rozkazovala mama • rozsudzovať (rozhodovať ako sudca): hádky v dedine obyčajne rozsudzoval richtár
2. viesť športové stretnutie • hovor. sudcovať: rozhodoval, sudcoval všetky dôležité zápasy
slovo 1. p. prejav 1 2. p. sľub
sľub prejav vôle, ktorým sa niekto zaväzuje na isté konanie: slávnostný sľub; splniť sľub čistoty • prísľub (zaviazanie sa na niečo): prísľub odmeny • slovo (uistenie o niečom): dodržať, zrušiť slovo • zastar. zasľúbenie (Roy)
slovo, -a, slov str.
1. jazyková jednotka tvoriaca v jazyku ustálený celok s vlastným významom: domáce, cudzie s.; význam s-a; Slovo láska v mladých vyvolalo túžbu. (Urb.) Všade sme tisli slovo „veľmi“. (Kuk.); 6 strán, slovom šesť strán; gram. vybrané s-á ktoré si treba pamätať (najmä pre spôsob písania, napr. y)
● urobiť niečo bez s-a bez protestu; odísť bez s-a s mlčaním; dívať sa bez s-a nemo; nepovedať ani (pol) s-a mlčať, byť ticho; (hovoriť, odriekať niečo) od s-a do s-a doslovne, doslova, nič nevynechajúc; nevyberať s-á hovoriť otvorene, obyč. ostro; hľadať s-á nevedieť sa rýchlo vyjadriť; to sú len s-á to sa nikdy neuskutoční; poslúchať, poslúchnuť na s. ihneď; niet na to slov o nejakej výnimočnej skutočnosti; v pravom zmysle s-a v skutočnosti, skutočne; na s. vzatý (novšie pís. i naslovovzatý) odborník vynikajúci; Portrét stál za slovo (Jégé) bol niečo hodný.
2. reč, hovor, hovorenie: úvodné, záverečné s.; krivé, zlé s.; sladké s-á; vážne, smelé, kritické, vďačné s-á; prázdne s-á bezobsažné hovorenie; otvorené, úprimné s-á; surové s-á (Urb.); sloboda s-a; pren. tlačené s. písomný jazykový prejav; majster s-a o spisovateľovi; umelec s-a o hercovi al. recitátorovi; kultúra s-a starostlivosť o správne vyjadrovanie a písanie, jazyková kultúra; cirk. s. božie o biblii
● mať s. a) hovoriť, b) rozhodovať; dostať (nedostať) sa k s-u a) môcť (nemôcť) prehovoriť, b) môcť (nemôcť) rozhodovať; dať, udeliť niekomu s. vyzvať ho, aby hovoril; ujať sa s-a začať hovoriť; nepustiť niekoho k s-u a) nedať mu hovoriť, b) expr. prekaziť už v zárodku nejaký čin niekoho; dostať s. získať možnosť hovoriť; chytať, chytiť niekoho za s. využívať, využiť prerieknutie niekoho; brať niekoho za s. vyžadovať splnenie sľubu; škoda slov je zbytočné hovoriť; povedať posledné s. zaujať k niečomu definitívne stanovisko, ukončiť nejakú vec; povedať veľké s. vysloviť niečo závažné; nevie prísť k s-u je veľmi prekvapený al. pohnutý; to je s. do bitky to je vážna reč; to je chlapské s. to je vážne rozhodnutie; s. dalo s. a) rozhovorili sa, b) povadili sa; dať na s-á niekoho vážiť si názor niekoho; nemá sa k s-u mlčí, nehovorí; stratiť s niekým s. prehovoriť s ním; Slovo medzi nimi nepadlo (Jaš.) nič si nepovedali; arch. byť na s-e s niekým hovoriť s niekým: Záborský už dávno nebol na slove s mladými Slovákmi. (Kuk.)
3. sľub, záväzok: dať (svoje) s.; dodržať s., zrušiť s.; Jakub bol muž slova (Ráz.) vedel dodržať sľub.
● stáť si za s-om (v s-e) dodržiavať sľub; s. robí muža (úsl.) čestný muž dodržiava sľub; čestné s. zaverenie; vrátiť niekomu s. zrušiť sľub; arch. ostať s niekým na s-e dohodnúť sa: Tak sme zostali na slove, že sobáš bude týždeň pred Všechsvätými. (Kuk.);
slovko, -a -viek str. zdrob. expr. k 1: Slovka nevypovie. (Rúf.) Odchádzali bez slovka. (Hor.) Ako kyj ho ovalilo slovko „majster“. (Mor.);
slovíčko, -a, -čok str. zdrob. expr. jednotlivé slovo: Janko nevypovie slovíčka (Ráz.-Mart.) mlčí. Neujde jej ani slovíčko (Heč.) všetko počuje. Prečo ste nenapísali ani slovíčka, že prídete? (Jégé) Keď videl známeho, zastavil sa na slovíčko (Zgur.) na malý rozhovor; škol. slang. slovíčka jednotlivé slová pri učení cudzieho jazyka: nemecké, ruské, anglické s-a
(jedno) slovo; (bez) slova; (k) slovu; (vidím) slovo; (hej) slovo!; (o) slove; (so) slovom;
(tri) slová; (bez) slov; (k) slovám; (vidím) slová; (hej) slová!; (o) slovách; (so) slovami;
slovo s 1. jazyková jednotka tvoriaca v jazyku ustálený celok s vlastným významom: list psan gest k nam w tito slowa žilina 1554; grammatik slowa declinuge a conjuguge kob 1666; sirske slowo cephas znamena skalu tp 1691; phy: slowo na podiweni pfug ks 1763; jméno mníška od reckého slova monos pochází br 1785 o synonyma: gednostágne slowa ks 1763 synonymá; vocabularium: kniha slow lar 18. st slovník • yako by tuto slowo wod slowa wypsano a wyslowieno bylo budín 1481 sčl doslovne; hedwabne pekne, lahodne a kožj owčy oblečene slowa klamstvá; zmáčag slowo do rozumu prw, nežli ho powíss gv 1755 rozmysli si; wzbuzugem bratry mý, aby se newadili, ani slowy potýkali prv 1767 nemali ostrú výmenu názorov; lepssj gedno dobre slovo, nez desat zlich ca 1780 radšej menej chváliť, ako veľa haniť; slowá hnú, príklady ťáhnú bu 1795 názorný príklad je lepší ako reči 2. obyč pl slová reč, hovor, hovorenie: sama ssla k ney a krasnimy slowy gey mluwila p. ľupča 1582 prívetivo; ho tak napomjnal slowj waznjmj žilina 1622; s každeho slowa prazneho lide widag počet w den sudny le 1730 kt. nemá hodnotu, bezcenného; okruhljm slowem, na vherskj spúsob mluweným pp 1734 kvetnato; zna dobre klamati, slowi cyfrowati, karti hrati mvp 18. st kvetnato rozprávať • staň se wedle twého slowa cc 1655 tak, ako hovoríš; ctíš Boha svého a kráčíš v jeho slove asl 1676 konáš nábožne; sestru swu zlima slowy wictil spiš 1724 vynadal jej; slowa mnozy dáwágu sladke a srdce gegých ze žlču a nenáwistu gest naplnené sst 1742 o pretvárke; poslali k nemu nekterych z herodyánskych, aby ho chytili w slowe kb 1756 usvedčili na základe prerieknutia; loqvi pugnantia: z gednym slowem po twári uderiti uraziť; senticosa verba: slowa na oči nawrhlé káranie, vyčítanie ks 1763; zapamätaj si; lidske slowa a wodné wlny lehko se preminagj ap 1771 rečiam netreba veriť; naposledy ješte i k tobe má slová obracím asl 1781 hovorím ti; všecki jejích slová veter od ušuv mích chvátal nepočúval som ich; jako bi mu bil ňekdo klíšťama slova zmezi zubuv táhnúl br 1785 pomaly, neochotne hovoril; hrnec ze zwukem se poznawa, blazen ze slow se znati dawa vtáka poznáš po perí a človeka po reči; sim raz som se zarikala slovo s tebu mati rozprávať sa s tebou 3. sľub, záväzok: k slowu Wassy Milosti se prziznawam a vffam, ze zmeneno nebude lipník 1569 kl; decedo: w swém slowe nestáti wu 1750 • (ne)držať slovo (ne)splniť sľub: Zitnik nedržj se sweho slowa p. bystrica 17. st; držte slowo, kteréž gste nekomu dali rpm 1795; gym poruczyly, aby slovu svemu dosty ucžjnyly vedle smlovj bodice 1629 e dodržali sľub; hedwabne slowa dawam a wyc nic sin 1678 sľuby sa sľubujú; kdo neco na slowo swé bere mp 1718 sľubuje; negsme možni naplniti každe nasse slowo lka 1736 splniť sľub 4. evanjelium, biblia; kázeň: o s. Božie, Pána: abychom mohl vám o božiem slove pravici asl 14. st; dana gest swoboda vplna kazati slowo božj ružomberok 1598; kde on sam z swjm dworem rad posluchal slowo Pane pezinok 1605; biblia: pjsmo swaté, slowo božj wu 1750; ona do kosťeluv bedlivejšéj k slišáňí slova božého, k modlitbám choďila br 1785 • spomoz pane, at gsem weznen gako geden z malickich a krmil se z mlekem slowa boziho ags 1708 prijímal kresťanskú vieru; magu (duchovní) gjm tež predkladat swatý chleb slowa božjho, magu gjch wynaučowat slk 1766–80 5. písmeno: litera: litera, slowo ks 1763; litera: buchstaben: slowo ap 1769; -ko, -ce, -íčko, -ečko s dem expr k 1: na tenže spusob wiklada swati Pawel episstolu, zwlasste to slowičko dnes tc 1631; predykant s predesslu hnewywostu oboric se proti slowičku concomitantia duh 1723; natzo szú tzé potsinajútzé i zavérajútze szlóvko v Ottsenásu mca 1750; verbulum: slowečko ks 1763; (vnučka) gména napoli zlomenima slowečkámi wislowuge vp 1764 slabikuje • (Antonín) anj s tim, kteri mu skrz strechu chléb podáwal, anj slowičko nepromluwil vp 1764 ani neprehovoril; kam wám rozum w prwém hned slowíčku wipadnúl ba 1789 na začiatku; k 2: swatý mučedlnicý radneg wolili smrt hroznu, nežli by se meli toliko pokinutim aneb slowičkem modlam klaneti sk 1697; z lahodnymi slowečkami bližneho netykag gv 1755; dolu se zlitala, tri slovočka (!) povedala pv 18. st • (René) na jedno ješťe slovíčko bil volan br 1785 na chvíľu; nežbi slowičko promlúwene bilo, (anjel) sto osemdesát pét tysic neprjtelu domordowal vp 1764 veľmi rýchlo; k 5: literula: slowečko ks 1763; wssecki ňepotrebnosťi a daremnosťi, gak w gmenách a slowách, tak ay w slowíčkách (:w litterách:) gsem odrezáwal br 1785; slovíčkový príd k 1: skrz wipísanú dnessním Ewangeliumem wečeru podle slowíčkowího smislu sa rozumí nebeská sláwa bn 1789