Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV subst

slovo -a slov s.

1. zákl. jazyková jednotka s ustálenou formou i významom: domáce, prevzaté, nové s.; dĺžka, význam, výskyt s-a; hľadať vhodné s., neprehovoriť s-a; v pravom zmysle s-a; spisovné, nárečové s-á

2. jazykový prejav; hovorenie: písané, hovorené s., s. na úvod; príkre, úprimné, povzbudivé s.; silné s. odvážny výrok al. prejav; prázdne s-á bezobsažná, zbytočná reč; povedať dve-tri s-á; majster s-a kto zaujímavo hovorí al. píše; kultúra s-a starostlivosť o správne vyjadrovanie a písanie; mať dar s-a byť výrečný; (ne)dostať sa k s-u (ne)môcť prehovoriť al. rozhodovať

3. sľub, prísľub, uistenie: dať (svoje) čestné s., dodržať s.

čestné s.! zaverenie, uistenie; škoda slov je zbytočné hovoriť; mať posledné s. rozhodnúť; stratiť s. s niekým porozprávať sa; stratiť s. za niekoho prihovoriť sa; vrátiť s. zrušiť sľub; dať, udeliť s. vyzvať hovoriť; urobiť bez s-a poslušne; poslúchať na s. ihneď; chytať, chytiť, brať, vziať niekoho za s. využívať, využiť, zneužívať, zneužiť jeho výroky; to je s. do bitky vážna reč;

slovný príd.: s. zvrat, rozbor, s-á zásoba, s-é spojenie;

slovko -a -viek, slovce -a -viec, slovíčko -a -čok s.

1. zdrob. expr. k 1, 2: počúval každé s.; povedať s-ko na vysvetlenie

2. obyč. slovíčka jednotlivé slová pri učení cudzieho jazyka: nemecké, francúzske s-a; učiť sa s-a

zájsť na s-íčko na krátky rozhovor; neujde mu ani s-íčko nič

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
slovo ‑a slov s.; slovný; slovne prísl.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej.rádvďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne.dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre.hovor. expr. no: Zaspal si? – No.ahmhmmhmhmuhm: Chceš jesť? – Uhm.pravdažeprirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene!samozrejmepochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne!isteistežezaiste: Vyhráme? – Iste(že)!veru hejveru ánohejveruale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru!ako by niebodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie.prečo nieprečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie.hovor. expr.: akožeakože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem.hovor.: taktaáktáák: tak, veru tak, prikývol starechovor. expr.: toto-toto-to-totototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-tohovor. jasnéfraz. čestné slovozastaráv. samosebounár.: ajačidaačidaličidačidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola)čidaže (Jaroš)fraz. to sa rozumiesubšt. jasnačka • nespráv. ovšem


doslova 1. bez vynechania slova • doslovne: úlohu doslova, doslovne odpísal od spolužiakapresneverneexpr. otrocky: presne, verne zopakoval každý prednesený návrhslovo po slove: slovo po slove zopakoval, čo mu vraveliod slova do slova: znova od slova do slova porozprával, čo sa mu stalofraz.: do bodkydo (posledného) písmenado (posledného) písmenkado (poslednej) litery

2. zdôrazňuje platnosť výrazu, v pravom zmysle slova • doslovne: chlapec ho doslova, doslovne zrazil na zempriam: doslova, priam sa roztriasol od strachunaozajskutočne: auto kúpil naozaj, skutočne za babkuvôbecvonkoncomabsolútne: doslova, vôbec na nič sa nezmohol; vonkoncom, absolútne nič nepovedalfaktickyhovor. faktkniž. de facto: fakticky, de facto ani okom nemiholvýslovne: výslovne ho ťahal, len aby prišli včas


málovravný 1. ktorý málo al. nerád hovorí (op. výrečný, zhovorčivý) • nevravnýnezhovorčivýzried. málorečný: chlapec je málovravný, nezhovorčivý, nevravný, nedostaneš z neho slovamlčanlivýzamĺknutýzried. zamĺkly (ktorý zriedka prehovorí, rozpráva): po rokoch sa zmenil na mlčanlivého, zamĺknutého, zamĺkleho starcatichý (ktorý málo hovorí, čím sa prejavuje jeho mierna, nevýbojná povaha): matka bola tichá, utiahnutá ženamĺkvy (ktorého málovravnosť ukazuje na sklon k depresii al. na uzavretú, neprístupnú povahu): po smrti manžela sa stala mĺkvou, zlou spoločníčkoufraz. skúpy na slovo

2. ktorý obsahuje málo údajov; ktorý obsahuje údaje s nízkou informačnou hodnotou (op. mnohovravný, veľavravný) • neinformatívnyprázdny: rečník predniesol málovravný, neinformatívny, prázdny prejav; jeho reč obsahovala málovravné, neinformatívne údajeexpr. jalový: málovravné, jalové gestá


porozprávať sa istý čas sa s niekým rozprávať, stráviť istý čas rozprávaním s niekým • porozprávať (si): porozprávali sa, porozprávali (si) o tom, čo prežilipozhovárať sahovor. povyprávať sapohovoriť (si): úprimne sa o celej veci pozhovárajú, povyprávajú; treba, aby sme sa o budúcnosti porozprávali, aby sme (si) o budúcnosti pohovorilipovravieťpovravieť si: rád by som ešte s vami o čomsi povravelprehovoriťprevravieť (s kým; zaviesť rozhovor s istým cieľom): musíš (si) so synom vážne prehovoriťpokonverzovať (si)pobesedovať (si)podiskutovať (si)hovor.: podebatovať sipodiškurovať (si) (porozprávať sa nezáväzne, s chuťou a pod.): trochu sme s priateľkou pri káve pokonverzovali, pobesedovali; príď si so mnou večer podiškurovaťfraz. prehodiť slovo (krátko sa porozprávať): iba som s ňou prehodila slovo a šla som domovnár. podohadovať sa (Plávka): bolo by treba podohadovať sa, či je to takto dobreexpr.: poklebetiť siporapotať sipotrkotať sipodrkotať sipotárať sipotrepať sinár. potrizniť si (Jesenská)nár. pohútoriť (Ondrejov)subšt. pokecať si

porov. aj hovoriť


prejav 1. verejnosti určené vyslovenie názorov, postojov a pod. • reč: slávnostný, smútočný prejav, slávnostná, smútočná reč; predniesť prejav, rečhovor. al. iron. kázeň (prejav s cieľom poúčať al. pokarhať) • zastar. al. iron. orácia: spustil dlhú kázeň, oráciuprívetpríhovorpredslov (krátky úradný prejav): povedať sviatočný prívet, príhovor, predslovlingv. prehovor (jazykový prejav v istej situácii) • príspevok (kratší prejav, ktorým hovoriaci prispieva k riešeniu nejakého problému): diskusný príspevokpozdrav (prejav pri istej príležitosti): predseda vystúpil s pozdravomzdravicaprípitok (pozdravný prejav) • expozé (prejav člena vlády v parlamente) • vystúpenie: vo svojom vystúpení sa rečník dotkol mnohých citlivých otázokprednáška (súvislý výklad náučného rázu): vedecká prednáškareferát (prednáška o spoločenských, vedeckých a pod. otázkach) • slovo: slovo na úvodvyjadrenie (krátky slovný prejav): použiť neobratné vyjadrenietiráda (dlhý, málo obsažný a obyč. pochvalný prejav): počúvať rečnícke tirády

2. p. výraz 1, znak 2, doklad 2, príznak


rozhodovať 1. vynášať úsudky o niečom a tým odstraňovať pochybnosti: správne, zle rozhodovaťodb. decidovať: decidovať o predložených žiadostiachsúdiť (v súdnom procese): súdiť, či je obžalovaný vinnýmať posledné slovo: u nás má posledné slovo otecpejor. poručníkovať (rozhodovať za niekoho, ovládať niečie konanie): nie som dieťa, aby mi niekto poručníkovalrozkazovať (určovať, čo a ako má byť): v rodine rozkazovala mamarozsudzovať (rozhodovať ako sudca): hádky v dedine obyčajne rozsudzoval richtár

2. viesť športové stretnutie • hovor. sudcovať: rozhodoval, sudcoval všetky dôležité zápasy


slovo 1. p. prejav 1 2. p. sľub


sľub prejav vôle, ktorým sa niekto zaväzuje na isté konanie: slávnostný sľub; splniť sľub čistotyprísľub (zaviazanie sa na niečo): prísľub odmenyslovo (uistenie o niečom): dodržať, zrušiť slovozastar. zasľúbenie (Roy)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

slovo, -a, slov str.

1. jazyková jednotka tvoriaca v jazyku ustálený celok s vlastným významom: domáce, cudzie s.; význam s-a; Slovo láska v mladých vyvolalo túžbu. (Urb.) Všade sme tisli slovo „veľmi“. (Kuk.); 6 strán, slovom šesť strán; gram. vybrané s-á ktoré si treba pamätať (najmä pre spôsob písania, napr. y)

urobiť niečo bez s-a bez protestu; odísť bez s-a s mlčaním; dívať sa bez s-a nemo; nepovedať ani (pol) s-a mlčať, byť ticho; (hovoriť, odriekať niečo) od s-a do s-a doslovne, doslova, nič nevynechajúc; nevyberať s-á hovoriť otvorene, obyč. ostro; hľadať s-á nevedieť sa rýchlo vyjadriť; to sú len s-á to sa nikdy neuskutoční; poslúchať, poslúchnuť na s. ihneď; niet na to slov o nejakej výnimočnej skutočnosti; v pravom zmysle s-a v skutočnosti, skutočne; na s. vzatý (novšie pís. i naslovovzatý) odborník vynikajúci; Portrét stál za slovo (Jégé) bol niečo hodný.

2. reč, hovor, hovorenie: úvodné, záverečné s.; krivé, zlé s.; sladké s-á; vážne, smelé, kritické, vďačné s-á; prázdne s-á bezobsažné hovorenie; otvorené, úprimné s-á; surové s-á (Urb.); sloboda s-a; pren. tlačené s. písomný jazykový prejav; majster s-a o spisovateľovi; umelec s-a o hercovi al. recitátorovi; kultúra s-a starostlivosť o správne vyjadrovanie a písanie, jazyková kultúra; cirk. s. božie o biblii

mať s. a) hovoriť, b) rozhodovať; dostať (nedostať) sa k s-u a) môcť (nemôcť) prehovoriť, b) môcť (nemôcť) rozhodovať; dať, udeliť niekomu s. vyzvať ho, aby hovoril; ujať sa s-a začať hovoriť; nepustiť niekoho k s-u a) nedať mu hovoriť, b) expr. prekaziť už v zárodku nejaký čin niekoho; dostať s. získať možnosť hovoriť; chytať, chytiť niekoho za s. využívať, využiť prerieknutie niekoho; brať niekoho za s. vyžadovať splnenie sľubu; škoda slov je zbytočné hovoriť; povedať posledné s. zaujať k niečomu definitívne stanovisko, ukončiť nejakú vec; povedať veľké s. vysloviť niečo závažné; nevie prísť k s-u je veľmi prekvapený al. pohnutý; to je s. do bitky to je vážna reč; to je chlapské s. to je vážne rozhodnutie; s. dalo s. a) rozhovorili sa, b) povadili sa; dať na s-á niekoho vážiť si názor niekoho; nemá sa k s-u mlčí, nehovorí; stratiť s niekým s. prehovoriť s ním; Slovo medzi nimi nepadlo (Jaš.) nič si nepovedali; arch. byť na s-e s niekým hovoriť s niekým: Záborský už dávno nebol na slove s mladými Slovákmi. (Kuk.)

3. sľub, záväzok: dať (svoje) s.; dodržať s., zrušiť s.; Jakub bol muž slova (Ráz.) vedel dodržať sľub.

stáť si za s-om (v s-e) dodržiavať sľub; s. robí muža (úsl.) čestný muž dodržiava sľub; čestné s. zaverenie; vrátiť niekomu s. zrušiť sľub; arch. ostať s niekým na s-e dohodnúť sa: Tak sme zostali na slove, že sobáš bude týždeň pred Všechsvätými. (Kuk.);

slovko, -a -viek str. zdrob. expr. k 1: Slovka nevypovie. (Rúf.) Odchádzali bez slovka. (Hor.) Ako kyj ho ovalilo slovko „majster“. (Mor.);

slovíčko, -a, -čok str. zdrob. expr. jednotlivé slovo: Janko nevypovie slovíčka (Ráz.-Mart.) mlčí. Neujde jej ani slovíčko (Heč.) všetko počuje. Prečo ste nenapísali ani slovíčka, že prídete? (Jégé) Keď videl známeho, zastavil sa na slovíčko (Zgur.) na malý rozhovor; škol. slang. slovíčka jednotlivé slová pri učení cudzieho jazyka: nemecké, ruské, anglické s-a

Morfologický analyzátor

slovo podstatné meno, stredný rod

(jedno) slovo; (bez) slova; (k) slovu; (vidím) slovo; (o) slove; (so) slovom;

(tri) slová; (bez) slov; (k) slovám; (vidím) slová; (o) slovách; (so) slovami;

slovo s
1. jazyková jednotka tvoriaca v jazyku ustálený celok s vlastným významom: list psan gest k nam w tito slowa žilina 1554; grammatik slowa declinuge a conjuguge kob 1666; sirske slowo cephas znamena skalu tp 1691; phy: slowo na podiweni pfug ks 1763; jméno mníška od reckého slova monos pochází br 1785
o synonyma: gednostágne slowa ks 1763 synonymá; vocabularium: kniha slow lar 18. st slovník
• yako by tuto slowo wod slowa wypsano a wyslowieno bylo budín 1481 sčl doslovne; hedwabne pekne, lahodne a kožj owčy oblečene slowa klamstvá; zmáčag slowo do rozumu prw, nežli ho powíss gv 1755 rozmysli si; wzbuzugem bratry mý, aby se newadili, ani slowy potýkali prv 1767 nemali ostrú výmenu názorov; lepssj gedno dobre slovo, nez desat zlich ca 1780 radšej menej chváliť, ako veľa haniť; slowá hnú, príklady ťáhnú bu 1795 názorný príklad je lepší ako reči
2. obyč pl
slová reč, hovor, hovorenie: sama ssla k ney a krasnimy slowy gey mluwila p. ľupča 1582 prívetivo; ho tak napomjnal slowj waznjmj žilina 1622; s každeho slowa prazneho lide widag počet w den sudny le 1730 kt. nemá hodnotu, bezcenného; okruhljm slowem, na vherskj spúsob mluweným pp 1734 kvetnato; zna dobre klamati, slowi cyfrowati, karti hrati mvp 18. st kvetnato rozprávať
• staň se wedle twého slowa cc 1655 tak, ako hovoríš; ctíš Boha svého a kráčíš v jeho slove asl 1676 konáš nábožne; sestru swu zlima slowy wictil spiš 1724 vynadal jej; slowa mnozy dáwágu sladke a srdce gegých ze žlču a nenáwistu gest naplnené sst 1742 o pretvárke; poslali k nemu nekterych z herodyánskych, aby ho chytili w slowe kb 1756 usvedčili na základe prerieknutia; loqvi pugnantia: z gednym slowem po twári uderiti uraziť; senticosa verba: slowa na oči nawrhlé káranie, vyčítanie ks 1763; zapamätaj si; lidske slowa a wodné wlny lehko se preminagj ap 1771 rečiam netreba veriť; naposledy ješte i k tobe má slová obracím asl 1781 hovorím ti; všecki jejích slová veter od ušuv mích chvátal nepočúval som ich; jako bi mu bil ňekdo klíšťama slova zmezi zubuv táhnúl br 1785 pomaly, neochotne hovoril; hrnec ze zwukem se poznawa, blazen ze slow se znati dawa vtáka poznáš po perí a človeka po reči; sim raz som se zarikala slovo s tebu mati rozprávať sa s tebou
3. sľub, záväzok: k slowu Wassy Milosti se prziznawam a vffam, ze zmeneno nebude lipník 1569 kl; decedo: w swém slowe nestáti wu 1750
(ne)držať slovo (ne)splniť sľub: Zitnik nedržj se sweho slowa p. bystrica 17. st; držte slowo, kteréž gste nekomu dali rpm 1795; gym poruczyly, aby slovu svemu dosty ucžjnyly vedle smlovj bodice 1629 e dodržali sľub; hedwabne slowa dawam a wyc nic sin 1678 sľuby sa sľubujú; kdo neco na slowo swé bere mp 1718 sľubuje; negsme možni naplniti každe nasse slowo lka 1736 splniť sľub
4. evanjelium, biblia; kázeň:
o s. Božie, Pána: abychom mohl vám o božiem slove pravici asl 14. st; dana gest swoboda vplna kazati slowo božj ružomberok 1598; kde on sam z swjm dworem rad posluchal slowo Pane pezinok 1605; biblia: pjsmo swaté, slowo božj wu 1750; ona do kosťeluv bedlivejšéj k slišáňí slova božého, k modlitbám choďila br 1785
• spomoz pane, at gsem weznen gako geden z malickich a krmil se z mlekem slowa boziho ags 1708 prijímal kresťanskú vieru; magu (duchovní) gjm tež predkladat swatý chleb slowa božjho, magu gjch wynaučowat slk 1766–80
5. písmeno: litera: litera, slowo ks 1763; litera: buchstaben: slowo ap 1769;
-ko, -ce, -íčko, -ečko s dem expr k 1: na tenže spusob wiklada swati Pawel episstolu, zwlasste to slowičko dnes tc 1631; predykant s predesslu hnewywostu oboric se proti slowičku concomitantia duh 1723; natzo szú tzé potsinajútzé i zavérajútze szlóvko v Ottsenásu mca 1750; verbulum: slowečko ks 1763; (vnučka) gména napoli zlomenima slowečkámi wislowuge vp 1764 slabikuje
• (Antonín) anj s tim, kteri mu skrz strechu chléb podáwal, anj slowičko nepromluwil vp 1764 ani neprehovoril; kam wám rozum w prwém hned slowíčku wipadnúl ba 1789 na začiatku; k 2: swatý mučedlnicý radneg wolili smrt hroznu, nežli by se meli toliko pokinutim aneb slowičkem modlam klaneti sk 1697; z lahodnymi slowečkami bližneho netykag gv 1755; dolu se zlitala, tri slovočka (!) povedala pv 18. st
• (René) na jedno ješťe slovíčko bil volan br 1785 na chvíľu; nežbi slowičko promlúwene bilo, (anjel) sto osemdesát pét tysic neprjtelu domordowal vp 1764 veľmi rýchlo; k 5: literula: slowečko ks 1763; wssecki ňepotrebnosťi a daremnosťi, gak w gmenách a slowách, tak ay w slowíčkách (:w litterách:) gsem odrezáwal br 1785;
slovíčkový príd k 1: skrz wipísanú dnessním Ewangeliumem wečeru podle slowíčkowího smislu sa rozumí nebeská sláwa bn 1789

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Slowo_1 Slowo Slowo_2 Slowo Slowo_3 Slowo Slowo_4 Slowo Slowo_5 Slowo Slowo_6 Slowo Slowo_7 Slowo Slowo_8 Slowo
slovo
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) slovo ona jej načúvala, vie, že toto slovo sa v dcériných prednáškach
G (bez) slova ale sa aj z neho v istom zmysle slova vymyká žánrovým spôsobom nazerania
D (k) slovu Slávie, potom sa však čoraz viac k slovu dostávali aj Nitrianky, ktoré
A (vidím) slovo patria medzi slovenskú špičku a o slovo sa začínajú výraznejšie hlásiť
L (o) slove s hlinou rodnej zeme na svojom slove , takže vieš, odkiaľ presne
I (so) slovom uvážlivo povedal Xaver. „Iným slovom : chceš byť zdratý!“ zasmial sa
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) slová myšlienky, lebo z nich sa stanú slová . Staraj sa o svoje slová, lebo
G (bez) slov článku. 2. Zručnosti na tvorenie slov (word attack). Dieťa si musí
D (k) slovám utiekam sa k Babikiným utešujúcim slovám , približujú sa ku mne po
A (vidím) slová aj priestorovo. Nemôžem na tie slová myslieť súčasne v jednom bode,
L (o) slovách aj po archaizmoch či nárečových slovách . Štýl je bohatý na množstvo
I (so) slovami Svoju stať o Goethem zakončil slovami : „No pritom všetkom hovorím vám,

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor