Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

slovo -a slov s.

1. zákl. jazyková jednotka s ustálenou formou i významom: domáce, prevzaté, nové s.; dĺžka, význam, výskyt s-a; hľadať vhodné s., neprehovoriť s-a; v pravom zmysle s-a; spisovné, nárečové s-á

2. jazykový prejav; hovorenie: písané, hovorené s., s. na úvod; príkre, úprimné, povzbudivé s.; silné s. odvážny výrok al. prejav; prázdne s-á bezobsažná, zbytočná reč; povedať dve-tri s-á; majster s-a kto zaujímavo hovorí al. píše; kultúra s-a starostlivosť o správne vyjadrovanie a písanie; mať dar s-a byť výrečný; (ne)dostať sa k s-u (ne)môcť prehovoriť al. rozhodovať

3. sľub, prísľub, uistenie: dať (svoje) čestné s., dodržať s.

čestné s.! zaverenie, uistenie; škoda slov je zbytočné hovoriť; mať posledné s. rozhodnúť; stratiť s. s niekým porozprávať sa; stratiť s. za niekoho prihovoriť sa; vrátiť s. zrušiť sľub; dať, udeliť s. vyzvať hovoriť; urobiť bez s-a poslušne; poslúchať na s. ihneď; chytať, chytiť, brať, vziať niekoho za s. využívať, využiť, zneužívať, zneužiť jeho výroky; to je s. do bitky vážna reč;

slovný príd.: s. zvrat, rozbor, s-á zásoba, s-é spojenie;

slovko -a -viek, slovce -a -viec, slovíčko -a -čok s.

1. zdrob. expr. k 1, 2: počúval každé s.; povedať s-ko na vysvetlenie

2. obyč. slovíčka jednotlivé slová pri učení cudzieho jazyka: nemecké, francúzske s-a; učiť sa s-a

zájsť na s-íčko na krátky rozhovor; neujde mu ani s-íčko nič

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
slovo ‑a slov s.; slovný; slovne prísl.

slovo -va slov s.

-o/19676156±19853 17.37: substantíva s. N+A sg. 1268307→1260756
+3358
−2343
miesto/73778 mesto/43628 Slovensko/42713 meno/39002 slovo/37859 množstvo/32305 telo/28820 právo/28159 číslo/22760 auto/21560 svetlo/20273 ministerstvo/19973 dielo/19840 kolo/17153 víťazstvo/15717 slnko/13547 divadlo/11975 mužstvo/10921 víno/10310 Rusko/8573→9763
+621
−490
riziko/9704 jedlo/9465→9554
+36
−33
ticho/8835 tajomstvo/8414 Nemecko/7880 ráno/7593 manželstvo/7521 okno/7470 leto/7456 stanovisko/7315 (2102/658957)

-vo/1016400±199 1.93: substantíva s. N+A sg. 359726→359843
+41
−43
slovo/37859 množstvo/32305 právo/28159 ministerstvo/19973 víťazstvo/15717 mužstvo/10921 tajomstvo/8414 manželstvo/7521 nebezpečenstvo/6939 spoločenstvo/6048 pivo/5697 kráľovstvo/5430 drevo/5415 družstvo/5342 náboženstvo/5093 svedectvo/4962 posolstvo/4445 bohatstvo/4410 spravodajstvo/4310 vydavateľstvo/4289 obyvateľstvo/3888 ľudstvo/3835 dedičstvo/3636 (920/125235)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej.rádvďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne.dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre.hovor. expr. no: Zaspal si? – No.ahmhmmhmhmuhm: Chceš jesť? – Uhm.pravdažeprirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene!samozrejmepochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne!isteistežezaiste: Vyhráme? – Iste(že)!veru hejveru ánohejveruale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru!ako by niebodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie.prečo nieprečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie.hovor. expr.: akožeakože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem.hovor.: taktaáktáák: tak, veru tak, prikývol starechovor. expr.: toto-toto-to-totototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-tohovor. jasnéfraz. čestné slovozastaráv. samosebounár.: ajačidaačidaličidačidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola)čidaže (Jaroš)fraz. to sa rozumiesubšt. jasnačka • nespráv. ovšem


doslova 1. bez vynechania slova • doslovne: úlohu doslova, doslovne odpísal od spolužiakapresneverneexpr. otrocky: presne, verne zopakoval každý prednesený návrhslovo po slove: slovo po slove zopakoval, čo mu vraveliod slova do slova: znova od slova do slova porozprával, čo sa mu stalofraz.: do bodkydo (posledného) písmenado (posledného) písmenkado (poslednej) litery

2. zdôrazňuje platnosť výrazu, v pravom zmysle slova • doslovne: chlapec ho doslova, doslovne zrazil na zempriam: doslova, priam sa roztriasol od strachunaozajskutočne: auto kúpil naozaj, skutočne za babkuvôbecvonkoncomabsolútne: doslova, vôbec na nič sa nezmohol; vonkoncom, absolútne nič nepovedalfaktickyhovor. faktkniž. de facto: fakticky, de facto ani okom nemiholvýslovne: výslovne ho ťahal, len aby prišli včas


málovravný 1. ktorý málo al. nerád hovorí (op. výrečný, zhovorčivý) • nevravnýnezhovorčivýzried. málorečný: chlapec je málovravný, nezhovorčivý, nevravný, nedostaneš z neho slovamlčanlivýzamĺknutýzried. zamĺkly (ktorý zriedka prehovorí, rozpráva): po rokoch sa zmenil na mlčanlivého, zamĺknutého, zamĺkleho starcatichý (ktorý málo hovorí, čím sa prejavuje jeho mierna, nevýbojná povaha): matka bola tichá, utiahnutá ženamĺkvy (ktorého málovravnosť ukazuje na sklon k depresii al. na uzavretú, neprístupnú povahu): po smrti manžela sa stala mĺkvou, zlou spoločníčkoufraz. skúpy na slovo

2. ktorý obsahuje málo údajov; ktorý obsahuje údaje s nízkou informačnou hodnotou (op. mnohovravný, veľavravný) • neinformatívnyprázdny: rečník predniesol málovravný, neinformatívny, prázdny prejav; jeho reč obsahovala málovravné, neinformatívne údajeexpr. jalový: málovravné, jalové gestá


porozprávať sa istý čas sa s niekým rozprávať, stráviť istý čas rozprávaním s niekým • porozprávať (si): porozprávali sa, porozprávali (si) o tom, čo prežilipozhovárať sahovor. povyprávať sapohovoriť (si): úprimne sa o celej veci pozhovárajú, povyprávajú; treba, aby sme sa o budúcnosti porozprávali, aby sme (si) o budúcnosti pohovorilipovravieťpovravieť si: rád by som ešte s vami o čomsi povravelprehovoriťprevravieť (s kým; zaviesť rozhovor s istým cieľom): musíš (si) so synom vážne prehovoriťpokonverzovať (si)pobesedovať (si)podiskutovať (si)hovor.: podebatovať sipodiškurovať (si) (porozprávať sa nezáväzne, s chuťou a pod.): trochu sme s priateľkou pri káve pokonverzovali, pobesedovali; príď si so mnou večer podiškurovaťfraz. prehodiť slovo (krátko sa porozprávať): iba som s ňou prehodila slovo a šla som domovnár. podohadovať sa (Plávka): bolo by treba podohadovať sa, či je to takto dobreexpr.: poklebetiť siporapotať sipotrkotať sipodrkotať sipotárať sipotrepať sinár. potrizniť si (Jesenská)nár. pohútoriť (Ondrejov)subšt. pokecať si

porov. aj hovoriť


prejav 1. verejnosti určené vyslovenie názorov, postojov a pod. • reč: slávnostný, smútočný prejav, slávnostná, smútočná reč; predniesť prejav, rečhovor. al. iron. kázeň (prejav s cieľom poúčať al. pokarhať) • zastar. al. iron. orácia: spustil dlhú kázeň, oráciuprívetpríhovorpredslov (krátky úradný prejav): povedať sviatočný prívet, príhovor, predslovlingv. prehovor (jazykový prejav v istej situácii) • príspevok (kratší prejav, ktorým hovoriaci prispieva k riešeniu nejakého problému): diskusný príspevokpozdrav (prejav pri istej príležitosti): predseda vystúpil s pozdravomzdravicaprípitok (pozdravný prejav) • expozé (prejav člena vlády v parlamente) • vystúpenie: vo svojom vystúpení sa rečník dotkol mnohých citlivých otázokprednáška (súvislý výklad náučného rázu): vedecká prednáškareferát (prednáška o spoločenských, vedeckých a pod. otázkach) • slovo: slovo na úvodvyjadrenie (krátky slovný prejav): použiť neobratné vyjadrenietiráda (dlhý, málo obsažný a obyč. pochvalný prejav): počúvať rečnícke tirády

2. p. výraz 1, znak 2, doklad 2, príznak


rozhodovať 1. vynášať úsudky o niečom a tým odstraňovať pochybnosti: správne, zle rozhodovaťodb. decidovať: decidovať o predložených žiadostiachsúdiť (v súdnom procese): súdiť, či je obžalovaný vinnýmať posledné slovo: u nás má posledné slovo otecpejor. poručníkovať (rozhodovať za niekoho, ovládať niečie konanie): nie som dieťa, aby mi niekto poručníkovalrozkazovať (určovať, čo a ako má byť): v rodine rozkazovala mamarozsudzovať (rozhodovať ako sudca): hádky v dedine obyčajne rozsudzoval richtár

2. viesť športové stretnutie • hovor. sudcovať: rozhodoval, sudcoval všetky dôležité zápasy


slovo 1. p. prejav 1 2. p. sľub


sľub prejav vôle, ktorým sa niekto zaväzuje na isté konanie: slávnostný sľub; splniť sľub čistotyprísľub (zaviazanie sa na niečo): prísľub odmenyslovo (uistenie o niečom): dodržať, zrušiť slovozastar. zasľúbenie (Roy)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

slovo, -a, slov str.

1. jazyková jednotka tvoriaca v jazyku ustálený celok s vlastným významom: domáce, cudzie s.; význam s-a; Slovo láska v mladých vyvolalo túžbu. (Urb.) Všade sme tisli slovo „veľmi“. (Kuk.); 6 strán, slovom šesť strán; gram. vybrané s-á ktoré si treba pamätať (najmä pre spôsob písania, napr. y)

urobiť niečo bez s-a bez protestu; odísť bez s-a s mlčaním; dívať sa bez s-a nemo; nepovedať ani (pol) s-a mlčať, byť ticho; (hovoriť, odriekať niečo) od s-a do s-a doslovne, doslova, nič nevynechajúc; nevyberať s-á hovoriť otvorene, obyč. ostro; hľadať s-á nevedieť sa rýchlo vyjadriť; to sú len s-á to sa nikdy neuskutoční; poslúchať, poslúchnuť na s. ihneď; niet na to slov o nejakej výnimočnej skutočnosti; v pravom zmysle s-a v skutočnosti, skutočne; na s. vzatý (novšie pís. i naslovovzatý) odborník vynikajúci; Portrét stál za slovo (Jégé) bol niečo hodný.

2. reč, hovor, hovorenie: úvodné, záverečné s.; krivé, zlé s.; sladké s-á; vážne, smelé, kritické, vďačné s-á; prázdne s-á bezobsažné hovorenie; otvorené, úprimné s-á; surové s-á (Urb.); sloboda s-a; pren. tlačené s. písomný jazykový prejav; majster s-a o spisovateľovi; umelec s-a o hercovi al. recitátorovi; kultúra s-a starostlivosť o správne vyjadrovanie a písanie, jazyková kultúra; cirk. s. božie o biblii

mať s. a) hovoriť, b) rozhodovať; dostať (nedostať) sa k s-u a) môcť (nemôcť) prehovoriť, b) môcť (nemôcť) rozhodovať; dať, udeliť niekomu s. vyzvať ho, aby hovoril; ujať sa s-a začať hovoriť; nepustiť niekoho k s-u a) nedať mu hovoriť, b) expr. prekaziť už v zárodku nejaký čin niekoho; dostať s. získať možnosť hovoriť; chytať, chytiť niekoho za s. využívať, využiť prerieknutie niekoho; brať niekoho za s. vyžadovať splnenie sľubu; škoda slov je zbytočné hovoriť; povedať posledné s. zaujať k niečomu definitívne stanovisko, ukončiť nejakú vec; povedať veľké s. vysloviť niečo závažné; nevie prísť k s-u je veľmi prekvapený al. pohnutý; to je s. do bitky to je vážna reč; to je chlapské s. to je vážne rozhodnutie; s. dalo s. a) rozhovorili sa, b) povadili sa; dať na s-á niekoho vážiť si názor niekoho; nemá sa k s-u mlčí, nehovorí; stratiť s niekým s. prehovoriť s ním; Slovo medzi nimi nepadlo (Jaš.) nič si nepovedali; arch. byť na s-e s niekým hovoriť s niekým: Záborský už dávno nebol na slove s mladými Slovákmi. (Kuk.)

3. sľub, záväzok: dať (svoje) s.; dodržať s., zrušiť s.; Jakub bol muž slova (Ráz.) vedel dodržať sľub.

stáť si za s-om (v s-e) dodržiavať sľub; s. robí muža (úsl.) čestný muž dodržiava sľub; čestné s. zaverenie; vrátiť niekomu s. zrušiť sľub; arch. ostať s niekým na s-e dohodnúť sa: Tak sme zostali na slove, že sobáš bude týždeň pred Všechsvätými. (Kuk.);

slovko, -a -viek str. zdrob. expr. k 1: Slovka nevypovie. (Rúf.) Odchádzali bez slovka. (Hor.) Ako kyj ho ovalilo slovko „majster“. (Mor.);

slovíčko, -a, -čok str. zdrob. expr. jednotlivé slovo: Janko nevypovie slovíčka (Ráz.-Mart.) mlčí. Neujde jej ani slovíčko (Heč.) všetko počuje. Prečo ste nenapísali ani slovíčka, že prídete? (Jégé) Keď videl známeho, zastavil sa na slovíčko (Zgur.) na malý rozhovor; škol. slang. slovíčka jednotlivé slová pri učení cudzieho jazyka: nemecké, ruské, anglické s-a

slovo s
1. jazyková jednotka tvoriaca v jazyku ustálený celok s vlastným významom: list psan gest k nam w tito slowa (ŽILINA 1554); grammatik slowa declinuge a conjuguge (KoB 1666); sirske slowo cephas znamena skalu (TP 1691); phy: slowo na podiweni pfug (KS 1763); jméno mníška od reckého slova monos pochází (BR 1785)
L. synonyma: gednostágne slowa (KS 1763) synonymá; vocabularium: kniha slow (LaR 18. st) slovník
F. yako by tuto slowo wod slowa wypsano a wyslowieno bylo (BUDÍN 1481 SČL) doslovne; hedwabne pekne, lahodne a kožj owčy oblečene slowa klamstvá; zmáčag slowo do rozumu prw, nežli ho powíss (GV 1755) rozmysli si; wzbuzugem bratry mý, aby se newadili, ani slowy potýkali (PrV 1767) nemali ostrú výmenu názorov; lepssj gedno dobre slovo, nez desat zlich (CA 1780) radšej menej chváliť, ako veľa haniť; slowá hnú, príklady ťáhnú (BU 1795) názorný príklad je lepší ako reči
2. obyč pl slová reč, hovor, hovorenie: sama ssla k ney a krasnimy slowy gey mluwila (P. ĽUPČA 1582) prívetivo; ho tak napomjnal slowj waznjmj (ŽILINA 1622); s každeho slowa prazneho lide widag počet w den sudny (Le 1730) kt. nemá hodnotu, bezcenného; okruhljm slowem, na vherskj spúsob mluweným (PP 1734) kvetnato; zna dobre klamati, slowi cyfrowati, karti hrati (MVP 18. st) kvetnato rozprávať
F. staň se wedle twého slowa (CC 1655) tak, ako hovoríš; ctíš Boha svého a kráčíš v jeho slove (ASL 1676) konáš nábožne; sestru swu zlima slowy wictil (SPIŠ 1724) vynadal jej; slowa mnozy dáwágu sladke a srdce gegých ze žlču a nenáwistu gest naplnené (SSt 1742) o pretvárke; poslali k nemu nekterych z herodyánskych, aby ho chytili w slowe (KB 1756) usvedčili na základe prerieknutia; loqvi pugnantia: z gednym slowem po twári uderiti uraziť; senticosa verba: slowa na oči nawrhlé káranie, vyčítanie (KS 1763); zapamätaj si; lidske slowa a wodné wlny lehko se preminagj (AP 1771) rečiam netreba veriť; naposledy ješte i k tobe má slová obracím (ASL 1781) hovorím ti; všecki jejích slová veter od ušuv mích chvátal nepočúval som ich; jako bi mu bil ňekdo klíšťama slova zmezi zubuv táhnúl (BR 1785) pomaly, neochotne hovoril; hrnec ze zwukem se poznawa, blazen ze slow se znati dawa vtáka poznáš po perí a človeka po reči; sim raz som se zarikala slovo s tebu mati rozprávať sa s tebou
3. sľub, záväzok: k slowu Wassy Milosti se prziznawam a vffam, ze zmeneno nebude (LIPNÍK 1569 KL); decedo: w swém slowe nestáti (WU 1750)
F. (ne)držať slovo (ne)splniť sľub: Zitnik nedržj se sweho slowa (P. BYSTRICA 17. st); držte slowo, kteréž gste nekomu dali (RPM 1795); gym poruczyly, aby slovu svemu dosty ucžjnyly vedle smlovj (BODICE 1629 E) dodržali sľub; hedwabne slowa dawam a wyc nic (SiN 1678) sľuby sa sľubujú; kdo neco na slowo swé bere (MP 1718) sľubuje; negsme možni naplniti každe nasse slowo (LKa 1736) splniť sľub
4. evanjelium, biblia; kázeň:
L. s. Božie, Pána: abychom mohl vám o božiem slove pravici (ASL 14. st); dana gest swoboda vplna kazati slowo božj (RUŽOMBEROK 1598); kde on sam z swjm dworem rad posluchal slowo Pane (PEZINOK 1605); biblia: pjsmo swaté, slowo božj (WU 1750); ona do kosťeluv bedlivejšéj k slišáňí slova božého, k modlitbám choďila (BR 1785)
F. spomoz pane, at gsem weznen gako geden z malickich a krmil se z mlekem slowa boziho (AgS 1708) prijímal kresťanskú vieru; magu (duchovní) gjm tež predkladat swatý chleb slowa božjho, magu gjch wynaučowat (SlK 1766-80)
5. písmeno: litera: litera, slowo (KS 1763); litera: buchstaben: slowo (AP 1769); -ko, -ce, -íčko, -ečko s dem expr k 1: na tenže spusob wiklada swati Pawel episstolu, zwlasste to slowičko dnes (TC 1631); predykant s predesslu hnewywostu oboric se proti slowičku concomitantia (DuH 1723); natzo szú tzé potsinajútzé i zavérajútze szlóvko v Ottsenásu (MCa 1750); verbulum: slowečko (KS 1763); (vnučka) gména napoli zlomenima slowečkámi wislowuge (VP 1764) slabikuje
F. (Antonín) anj s tim, kteri mu skrz strechu chléb podáwal, anj slowičko nepromluwil (VP 1764) ani neprehovoril; kam wám rozum w prwém hned slowíčku wipadnúl (BA 1789) na začiatku; k 2: swatý mučedlnicý radneg wolili smrt hroznu, nežli by se meli toliko pokinutim aneb slowičkem modlam klaneti (SK 1697); z lahodnymi slowečkami bližneho netykag (GV 1755); dolu se zlitala, tri slovočka (!) povedala (PV 18. st)
F. (René) na jedno ješťe slovíčko bil volan (BR 1785) na chvíľu; nežbi slowičko promlúwene bilo, (anjel) sto osemdesát pét tysic neprjtelu domordowal (VP 1764) veľmi rýchlo; k 5: literula: slowečko (KS 1763); wssecki ňepotrebnosťi a daremnosťi, gak w gmenách a slowách, tak ay w slowíčkách (:w litterách:) gsem odrezáwal (BR 1785); slovíčkový príd k 1: skrz wipísanú dnessním Ewangeliumem wečeru podle slowíčkowího smislu sa rozumí nebeská sláwa (BN 1789)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Slowo_1 Slowo Slowo_2 Slowo Slowo_3 Slowo Slowo_4 Slowo Slowo_5 Slowo Slowo_6 Slowo Slowo_7 Slowo Slowo_8 Slowo
slovo
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) slovo ona jej načúvala, vie, že toto slovo sa v dcériných prednáškach
G (bez) slova ale sa aj z neho v istom zmysle slova vymyká žánrovým spôsobom nazerania
D (k) slovu Slávie, potom sa však čoraz viac k slovu dostávali aj Nitrianky, ktoré
A (vidím) slovo patria medzi slovenskú špičku a o slovo sa začínajú výraznejšie hlásiť
L (o) slove s hlinou rodnej zeme na svojom slove , takže vieš, odkiaľ presne
I (so) slovom uvážlivo povedal Xaver. „Iným slovom : chceš byť zdratý!“ zasmial sa
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) slová myšlienky, lebo z nich sa stanú slová . Staraj sa o svoje slová, lebo
G (bez) slov článku. 2. Zručnosti na tvorenie slov (word attack). Dieťa si musí
D (k) slovám utiekam sa k Babikiným utešujúcim slovám , približujú sa ku mne po
A (vidím) slová aj priestorovo. Nemôžem na tie slová myslieť súčasne v jednom bode,
L (o) slovách aj po archaizmoch či nárečových slovách . Štýl je bohatý na množstvo
I (so) slovami Svoju stať o Goethem zakončil slovami : „No pritom všetkom hovorím vám,

Zvukové nahrávky niektorých slov

a povedal niekoľko slov et dit quelques mots
moje posledné slová jej mes dernières paroles lui
niekoľko slov, aby ich quelques paroles pour les
no jeho posledné slová mais ses dernières paroles
päť či šesť slov cinq ou six mots
slová a posledný vzdych mots et dernier soupir
tri či štyri slová trois ou quatre mots
že tieto tri slová que ces trois mots
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu