slovo -a slov s.
1. zákl. jazyková jednotka s ustálenou formou i významom: domáce, prevzaté, nové s.; dĺžka, význam, výskyt s-a; hľadať vhodné s., neprehovoriť s-a; v pravom zmysle s-a; spisovné, nárečové s-á
2. jazykový prejav; hovorenie: písané, hovorené s., s. na úvod; príkre, úprimné, povzbudivé s.; silné s. odvážny výrok al. prejav; prázdne s-á bezobsažná, zbytočná reč; povedať dve-tri s-á; majster s-a kto zaujímavo hovorí al. píše; kultúra s-a starostlivosť o správne vyjadrovanie a písanie; mať dar s-a byť výrečný; (ne)dostať sa k s-u (ne)môcť prehovoriť al. rozhodovať
3. sľub, prísľub, uistenie: dať (svoje) čestné s., dodržať s.
● čestné s.! zaverenie, uistenie; škoda slov je zbytočné hovoriť; mať posledné s. rozhodnúť; stratiť s. s niekým porozprávať sa; stratiť s. za niekoho prihovoriť sa; vrátiť s. zrušiť sľub; dať, udeliť s. vyzvať hovoriť; urobiť bez s-a poslušne; poslúchať na s. ihneď; chytať, chytiť, brať, vziať niekoho za s. využívať, využiť, zneužívať, zneužiť jeho výroky; to je s. do bitky vážna reč;
slovný príd.: s. zvrat, rozbor, s-á zásoba, s-é spojenie;
slovko -a -viek, slovce -a -viec, slovíčko -a -čok s.
1. zdrob. expr. k 1, 2: počúval každé s.; povedať s-ko na vysvetlenie
2. obyč. slovíčka jednotlivé slová pri učení cudzieho jazyka: nemecké, francúzske s-a; učiť sa s-a
● zájsť na s-íčko na krátky rozhovor; neujde mu ani s-íčko nič