slovník -a m.
1. súhrnné spracovanie a obyč. abecedné usporiadanie slovnej zásoby al. informácií z jednotlivých odborov v kniž. príručke: jednozväzkový, prekladový, frazeologický s., s. cudzích slov; náučné, terminologické s-y, s. spisovateľov; pozrieť sa do s-a
2. slovná zásoba, lexika: vývin s-a, bohatý Hviezdoslavov s., obraznosť s-a;
slovníkový príd.: s-é usporiadanie, s-é bohatstvo;
slovníček -čka m. zdrob. k 1: vreckový s.
slovník 1. súhrnné spracovanie a obyč. abecedné usporiadanie slovnej zásoby al. informácií z jednotlivých odborov v knižnej príručke: jednojazyčný, dvojjazyčný slovník, frekvenčný slovník • lexikón (obyč. náučný slovník): technický lexikón • encyklopédia (náučný slovník): umelecká encyklopédia • glosár (druh stredovekého slovníka) • zastar. vokabulár
2. súhrn používaných slov • slovná zásoba • lexika: mať bohatý, chudobný slovník, bohatú, chudobnú lexiku; zmeny v slovnej zásobe, v lexike jazyka
slovník, -a m.
1. zbierka slov al. hesiel usporiadaných obyč. v abecednom poriadku s jazykovým al. vecným poučením: výkladový, náučný s.; etymologický s., dvojjazyčný s.;
2. súhrn používaných slov, slovná zásoba: mať bohatý (chudobný) s.; Teoretik mu vytýka malú obraznosť, úzky slovník a kvalitu významov. (Bunč.); pren. K surovým žartom patril aj celý slovník surových slov. (Urb.);
slovníkový príd.: s. materiál;
slovníček, -čka m.
(jeden) slovník; (bez) slovníka; (k) slovníku; (vidím) slovník; (hej) slovník!; (o) slovníku; (so) slovníkom;
(tri) slovníky; (bez) slovníkov; (k) slovníkom; (vidím) slovníky; (hej) slovníky!; (o) slovníkoch; (so) slovníkmi;
slovník m súhrnné spracovanie a obyč. abecedné usporiadanie slovnej zásoby al. informácií z jednotlivých odborov v knižnej príručke: lexicon: slownjk, wokabulár ks 1763