slovo -a slov s.
1. zákl. jazyková jednotka s ustálenou formou i významom: domáce, prevzaté, nové s.; dĺžka, význam, výskyt s-a; hľadať vhodné s., neprehovoriť s-a; v pravom zmysle s-a; spisovné, nárečové s-á
2. jazykový prejav; hovorenie: písané, hovorené s., s. na úvod; príkre, úprimné, povzbudivé s.; silné s. odvážny výrok al. prejav; prázdne s-á bezobsažná, zbytočná reč; povedať dve-tri s-á; majster s-a kto zaujímavo hovorí al. píše; kultúra s-a starostlivosť o správne vyjadrovanie a písanie; mať dar s-a byť výrečný; (ne)dostať sa k s-u (ne)môcť prehovoriť al. rozhodovať
3. sľub, prísľub, uistenie: dať (svoje) čestné s., dodržať s.
● čestné s.! zaverenie, uistenie; škoda slov je zbytočné hovoriť; mať posledné s. rozhodnúť; stratiť s. s niekým porozprávať sa; stratiť s. za niekoho prihovoriť sa; vrátiť s. zrušiť sľub; dať, udeliť s. vyzvať hovoriť; urobiť bez s-a poslušne; poslúchať na s. ihneď; chytať, chytiť, brať, vziať niekoho za s. využívať, využiť, zneužívať, zneužiť jeho výroky; to je s. do bitky vážna reč;
slovný príd.: s. zvrat, rozbor, s-á zásoba, s-é spojenie;
slovko -a -viek, slovce -a -viec, slovíčko -a -čok s.
1. zdrob. expr. k 1, 2: počúval každé s.; povedať s-ko na vysvetlenie
2. obyč. slovíčka jednotlivé slová pri učení cudzieho jazyka: nemecké, francúzske s-a; učiť sa s-a
● zájsť na s-íčko na krátky rozhovor; neujde mu ani s-íčko nič
slovko p. slovo
slovo, -a, slov str.
1. jazyková jednotka tvoriaca v jazyku ustálený celok s vlastným významom: domáce, cudzie s.; význam s-a; Slovo láska v mladých vyvolalo túžbu. (Urb.) Všade sme tisli slovo „veľmi“. (Kuk.); 6 strán, slovom šesť strán; gram. vybrané s-á ktoré si treba pamätať (najmä pre spôsob písania, napr. y)
● urobiť niečo bez s-a bez protestu; odísť bez s-a s mlčaním; dívať sa bez s-a nemo; nepovedať ani (pol) s-a mlčať, byť ticho; (hovoriť, odriekať niečo) od s-a do s-a doslovne, doslova, nič nevynechajúc; nevyberať s-á hovoriť otvorene, obyč. ostro; hľadať s-á nevedieť sa rýchlo vyjadriť; to sú len s-á to sa nikdy neuskutoční; poslúchať, poslúchnuť na s. ihneď; niet na to slov o nejakej výnimočnej skutočnosti; v pravom zmysle s-a v skutočnosti, skutočne; na s. vzatý (novšie pís. i naslovovzatý) odborník vynikajúci; Portrét stál za slovo (Jégé) bol niečo hodný.
2. reč, hovor, hovorenie: úvodné, záverečné s.; krivé, zlé s.; sladké s-á; vážne, smelé, kritické, vďačné s-á; prázdne s-á bezobsažné hovorenie; otvorené, úprimné s-á; surové s-á (Urb.); sloboda s-a; pren. tlačené s. písomný jazykový prejav; majster s-a o spisovateľovi; umelec s-a o hercovi al. recitátorovi; kultúra s-a starostlivosť o správne vyjadrovanie a písanie, jazyková kultúra; cirk. s. božie o biblii
● mať s. a) hovoriť, b) rozhodovať; dostať (nedostať) sa k s-u a) môcť (nemôcť) prehovoriť, b) môcť (nemôcť) rozhodovať; dať, udeliť niekomu s. vyzvať ho, aby hovoril; ujať sa s-a začať hovoriť; nepustiť niekoho k s-u a) nedať mu hovoriť, b) expr. prekaziť už v zárodku nejaký čin niekoho; dostať s. získať možnosť hovoriť; chytať, chytiť niekoho za s. využívať, využiť prerieknutie niekoho; brať niekoho za s. vyžadovať splnenie sľubu; škoda slov je zbytočné hovoriť; povedať posledné s. zaujať k niečomu definitívne stanovisko, ukončiť nejakú vec; povedať veľké s. vysloviť niečo závažné; nevie prísť k s-u je veľmi prekvapený al. pohnutý; to je s. do bitky to je vážna reč; to je chlapské s. to je vážne rozhodnutie; s. dalo s. a) rozhovorili sa, b) povadili sa; dať na s-á niekoho vážiť si názor niekoho; nemá sa k s-u mlčí, nehovorí; stratiť s niekým s. prehovoriť s ním; Slovo medzi nimi nepadlo (Jaš.) nič si nepovedali; arch. byť na s-e s niekým hovoriť s niekým: Záborský už dávno nebol na slove s mladými Slovákmi. (Kuk.)
3. sľub, záväzok: dať (svoje) s.; dodržať s., zrušiť s.; Jakub bol muž slova (Ráz.) vedel dodržať sľub.
● stáť si za s-om (v s-e) dodržiavať sľub; s. robí muža (úsl.) čestný muž dodržiava sľub; čestné s. zaverenie; vrátiť niekomu s. zrušiť sľub; arch. ostať s niekým na s-e dohodnúť sa: Tak sme zostali na slove, že sobáš bude týždeň pred Všechsvätými. (Kuk.);
slovko, -a -viek str. zdrob. expr. k 1: Slovka nevypovie. (Rúf.) Odchádzali bez slovka. (Hor.) Ako kyj ho ovalilo slovko „majster“. (Mor.);
slovíčko, -a, -čok str. zdrob. expr. jednotlivé slovo: Janko nevypovie slovíčka (Ráz.-Mart.) mlčí. Neujde jej ani slovíčko (Heč.) všetko počuje. Prečo ste nenapísali ani slovíčka, že prídete? (Jégé) Keď videl známeho, zastavil sa na slovíčko (Zgur.) na malý rozhovor; škol. slang. slovíčka jednotlivé slová pri učení cudzieho jazyka: nemecké, ruské, anglické s-a
(jedno) slovko; (bez) slovka; (k) slovku; (vidím) slovko; (hej) slovko!; (o) slovku; (so) slovkom;
(dve) slovká; (bez) sloviek; (k) slovkám; (vidím) slovká; (hej) slovká!; (o) slovkách; (so) slovkami;